SBORNÍK 66 SVOČ 2016

K dvojstupňovému disciplinárnemu konaniu sa vraciame pri úprave disciplinárne- ho konania v rámci Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu (ďalej len „SKrZ“). 61 Premlčaciu lehotu tu disciplinárny poriadok rozlišuje iba objektívnu, ktorú stanovuje na 12 mesiacov od spáchania disciplinárneho previnenia. Účastníci konania musia byť oboznámení s miestom a časom konania, za účelom vykonania svojho práva, ktorým je možnosť sa zúčastniť na pojednávaní, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam ako i predkladať dôkazné prostriedky. Po náležitom objasnení všetkých skutočností vydá disciplinárny orgán SKrZ rozhodnutie, ktoré sa doručuje účastníkom konania a jeho formálne i materiálne náležitosti sú vymedzené v čl. IX ods. 2 písm. a – g. Opravným prostriedkom je podanie odvolania na Výkonný výbor SKrZ. Odvolanie má odkladný účinok, čo je vzhľadom na ostatné disciplinárne poriadky ojedinelé. Čo je však väčšmi zaujímavé je to, že za odvolanie nie je v disciplinárnom poriadku SKrZ ustanovený žiadny poplatok disciplinárny poriadok SKrZ tým vytvára najlepšiu možnosť domôcť sa svojho práva. Disciplinárne konanie SKrZ sa nám z hľadiska spravodlivého procesu javí ako „naj- spravodlivejšie“. Za jediný nedostatok tu možno označiť ustanovenie Výkonného vý- boru ako odvolacieho orgánu, ale tento jav nie je ojedinelým, preto ho nemožno pova- žovať za veľký deficit disciplinárneho konania v krasokorčuliarskom odvetví. Pozerajúc sa spätne na uvedené disciplinárne poriadky, vidíme, že nie všetky sú dokonalé a takmer v každom nájdeme ustanovenia, o ktorých účelnosti možno pri- najmenšom polemizovať. Ak sa teda vrátime k otázke, či je konanie disciplinárnych orgánov v hore uvedených vybraných zväzoch naozaj konaním zaručujúcim dodržia- vanie všetkých princípov spravodlivého procesu, treba upriamiť pozornosť najmä na ustanovenia, ktoré neumožňujú nechať sa právne zastupovať – ktoré ak uznáme, že športové organizácie a športové zväzy tvoria súčasť verejnej správy, je porušením čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zakotvuje právo každého na právnu pomoc v konaní pred súd- mi, inými štátnymi orgánmi ako aj orgánmi verejnej správy a to od začiatku konania. Ďalej ustanovenia, ktoré hovoria, že disciplinárne konanie je v zásade neverejné možno považovať za porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorý dáva každému právo na verejné prerokovanie jeho veci, v jeho prítomnosti – tu možno teda poukázať, že obmedzením tohto práva sú i ustanovenia, ktoré hovoria, že sa koná v zásade za účasti previnilcov, ale v dôsledku hospodárnosti môže byť konané aj bez ich prítomnosti. Keďže tieto zásady nachádzajú vyjadrenie rovnako i na nadnárodnej úrovni, ktorú predstavuje Európsky dohovor o ochrane ľudských právdochádza tu teda aj k porušovaniu čl. 6 tohto dohovoru, ktorý taktiež stanovuje právo na verejné prerokovanie veci. 62 61 Disciplinárny poriadok Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. Dostupný na: http://www.kraso.sk/ wp- content/uploads/2013/07/Disciplinarny-poriadok-150613.pdf 62 Zákon č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Poriadková pokuta je v športe jediným nástrojom, ktorý má disciplinárny orgán k dispozícii na zabezpečenie riadneho priebehu konania, a teda preto sú sadzby poriadkových pokút nastavené odstrašujúco vysoko. práva alebo iného právneho odvetvia, či právny vzťah je verejnoprávny alebo súkromnoprávny. Vo vzťahu ku konaniam, v ktorých sa rozhoduje

346