ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

Predvedenie je už donucovacie opatrenie, ktorým sa zabezpečuje prítomnosť či už obvineného alebo svedka na procesnom úkone, ak sa táto osoba na riadne predvolanie bez dostatočného ospravedlnenia na úkon nedostaví. V praxi to vyzerá tak, že polícia príde napríklad pre svedka domov, do práce alebo na iné miesto, kde sa obvykle zdrži ava a vezmú ho na výsluch. Okrem toho mu môže byť uložená aj poriadková pokuta až do výšky 1 650 eur (§ 70 ods. 1 Trestného poriadku). 3 „ Trestný poriadok na naplnenie zákonných podmienok uloženia poriadkovej pokuty svedkovi nevyžaduje určitý konkrétny spôsob doručovania predvolania na úkon trestného konania. Podstatným je, aby sa úkon dostal do dispozičnej sféry adresáta, pretože iba v tom prípade možno uvažovať o nevyhove ní predvolaniu v zmysle § 70 ods. 1 Trestného poriadku. Navyše, ani § 66 ods. 1 Trestného poriadku neprikazuje doručovať predvolanie svedkovi do vlastných rúk .“ 4 Na následky nedostavenia sa na výsluch musí byť svedok v predvolaní upozornený. Môžeme si všimnúť, že zákon obligatórne neukladá orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu povinnosť dať predviesť svedka (§ 128 ods. 1 Trestného poriadku). Predvedený môže byť aj príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, ak sa na úkon bezdô vodne nedostavil na základe riadneho predvolania. O prípadné predvedenie požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd jeho nadriadeného (§ 128 ods. 3 Trestného poriadku). Zabezpečenie svedka na rozdiel od predvolania a predvedenia svedka je novodo bým inštitútom, pretože do Trestného poriadku sa dostal jeho rekodifikáciou s účin nosťou od 1. januára 2006. Upravený je v § 88 Trestného poriadku a spadá medzi a potrebou jeho opätovného nariadenia. Aj v prípade, ak sú dané vážne dôvody, ktoré bránia svedkovi v účasti na úkone trestného konania, je treba, aby jeho neprítomnosť bola včas ospravedlnená. Pokiaľ sa ale svedok z objektívnych príčin nemohol ospravedlniť pred úkonom, nie je vylúčené považovať za do statočné a včasné aj ospravedlnenie sa po úkone, ak nasleduje ihneď po odpadnutí dôvodu, pre ktorý tak svedok nemohol urobiť skôr. V takom prípade nie je možné uložiť svedkovi poriadkovú pokutu podľa § 66 ods. 1 Trestného poriadku“ (teraz podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku – pozn. autorky). Uzne senie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 1. 1995, sp. zn. 6 Tz 3/95 (uverejnené pod č. 35/1998 Zb. rozh. tr.). 3 „Zmyslom a účelom sankčného opatrenia v podobe poriadkovej pokuty je vytvorenie účinného me chanizmu slúžiaceho k vynúteniu a upevneniu autority súdu, ktorého úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh konania vedúci k naplneniu účelu trestného konania, teda aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, podľa možnosti, čo najrýchlejšie, aby bolo rešpektované právo dotknutých subjektov trestného konania, tak obvineného, ako aj poško deného, na prejednanie ich trestnej veci v primeranej lehote. Takýto výklad akcentuje aj už spomenutú zásadu trestného konania zakotvenú v ustanoveniach § 2 ods. 7 Trestného poriadku. (...) Z ústavného hľadiska musí byť poriadková pokuta uložená v súlade so zákonom, spočívať na relevantných a dostatoč ných dôvodoch a pri jej uložení sa musí súčasne zachovať primerane vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom, poukazuje ústavný súd na ďalší dôležitý aspekt, ktorým je princíp primeranosti (obdobne pozri sp. zn. III. ÚS 67/2018). V súlade s uvedeným princípom primeranosti tak treba poriadkovú pokutu vnímať ako krajný prostriedok, ktorého využitie je prípustné až potom, čo miernejšie opatrenia umožňujúce dosiahnutie sledovaného cieľa zlyhali.“ Nález Ústavného súdu SR zo dňa 28. 11. 2019, sp. zn. II. ÚS 360/2019. 4 Nález Ústavného súdu SR zo dňa 28. 7. 2022, sp. zn. III. ÚS 435/2022.

65