ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

skutkový stav teda nie je považovaný za súhrn objektívnych poznatkov o skutočnos tiach vonkajšieho sveta, ale za osobitnú konštrukciu, ktorá na základe zásady formálnej pravdy môže, ale nemusí zodpovedať reálnej skutočnosti. V spore teda nejde o to, aby konečné rozhodnutie zodpovedalo skutočnému stavu veci, ale skôr o to, aby na tvr dený skutkový stav boli správne aplikované normy hmotného práva. Úspešnosť stra ny v spore nie je výsledkom materiálnej spravodlivosti, ale schopnosti strany presadiť „svoj“ skutkový stav, ktorým je arbiter viazaný. Rozhodca by sa mal obmedziť na dô kazné prostriedky navrhované stranami a rozhodovať na základe formálnej pravdy bez ohľadu na jeho ďalšiu, vnútornú potrebu doplnenia dokazovania. 28 Rozhodca pre vydanie rozhodnutia v spore musí dostatočne zistiť skutkový stav u daných odborových organizácií. Na základe uvedeného platí, že podklady pre roz hodnutie rozhodca iniciatívne nevyhľadáva a vlastne ani nemôže vyhľadávať a pri rozhodovaní môže vychádzať len z podkladov, ktoré na jeho žiadosť alebo z vlastnej iniciatívy predložili zúčastnené strany. V prípade, ak odborové organizácie a žiadosť rozhodcu súčinnosť neposkytnú, v aplikačnej praxi je im takýto postup „na škodu“, a keďže rozhodca nemôže počet členov odhadovať, vychádza sa z prezumpcie, že neza stupuje žiadnych členov,. Rozhodca rozhodne v prospech odborovej organizácie, ktorá preukázala počet jej členov a spolupracovala s rozhodcom, aj napriek tomu, že by v skutočnosti bola reprezentatívnejšou odborovou organizáciou odborová organizácia, ktorá s rozhodcom nespolupracovala a neposkytla mu požadované dokumenty. Tu sa vynárajú ďalšie aplikačné problémy, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď. Prvá skupina problémov sa týka skutočnosti, aké (ne)konanie odborovej orga nizácie je možné hodnotiť ako neposkytnutie súčinnosti. Zákon neukladá žiadate ľovi povinnosť oznámiť zúčastneným stranám podanie žiadosti o určenie rozhodcu Ministerstvu, odborová organizácie sa o začatí konania môže dozvedieť až keď ju osloví rozhodca so žiadosťou o súčinnosť. Ak žiadateľ o určenie rozhodcu vo svojej žiadosti, resp. zúčastnené strany v konaní, predložia neúplné alebo nesprávne podklady, roz hodca sa o tejto skutočnosti ani nemusí dozvedieť. Ak rozhodca na základe nespráv nych údajov v žiadosti žiadateľa o určenie rozhodcu odborovú organizáciu neprávne osloví a súčinnosť mu nebude poskytnutá, pričom odborová organizácia nemusí mať o konaní vôbec vedomosť. Je zrejmé, že v takom prípade ide o nesprávne rozhodnutie o neposkytnutí súčinnosti, ktoré ale nemožno pripísať úmyselnej chybe rozhodcu ale bo jeho nedbanlivosti. Neexistuje tiež uspokojivá odpoveď na otázku, či možno považovať za neposkyt nutie súčinnosti, ak zúčastnená strane nepredložila rozhodcovi požadované podklady, ktoré nemohla pri najlepšej vôli predložiť bez svojej viny. Vzhľadom na súkromno právny charakter sporu prichádza do úvahy opäť aplikácia dobrých mravov a rozhodca by v takom prípade možno mal vychádzať aj z iných dokumentov, ktorými by sa bolo 28 Porov. MACUR, J.: Zásada projednací v civilním soudním řízení, Masarykova univerzita, Brno 1997, s. 190–198

100