ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

Objektívne zistenie počtu členov je možné len na základe relevantných dokumen tov a informácií a vykonania vzájomnej komparácie. Rozhodca pri rozhodovaní nevy chádza zo všeobecne záväzných právnych predpisov, riadi sa stanovami jednotlivých odborových organizácií, pričom vychádza z predložených listinných podkladov týchto odborových organizácií, na základe ktorých deklaratórne vysloví počet členov tej kto rej odborovej organizácie. Rozsah dokumentov, ktoré potrebuje rozhodca pre svoje rozhodnutie, respektíve rozsah informácií a dokumentov, na podklade ktorých má dospieť k rozhodnutiu o počte členov odborových organizácií, ZoKV nestanovuje, a to aj z dôvodu vysokej rozdielnosti vnútorného usporiadania štruktúry odborovej organizácie i výkonu jej samotnej činnosti dovnútra vo vzťahu medzi orgánmi odbo rovej organizácie a samotnými členmi. 26 Pokiaľ ani ZoKV ani ZP neupravujú postup a ani doklady, na základe ktorých by mal rozhodca postupovať či si vytvárať závery pri riešení uvedených sporov, tam môžeme rozhodcu v týchto sporoch ako aj jeho postup považovať za inštitút „sui generis“ a rozhodca tak má pravidlá určené len ústavnými limitmi prípadne základnými princípmi práva a zásadami pracovného práva ako sú napr. princíp proporcionality, princíp právnej istoty a pod. Rozhodca by sa pri rozho dovaní mal tiež riadiť zásadou zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Rozhodca v každom konkrétnom prípade sám, a to aj na základe poznania vnútroor ganizačných dokumentov jednotlivých odborových organizácií rozhodne, ktoré doku menty bude potrebovať na zistenie a overenie počtu členov jednotlivých odborových organizácií. Závisí preto od rozhodcu, ktoré dokumenty si od odborových organizácií sám vyžiada. 27 V rámci postupu rozhodovania rozhodca zvyčajne písomne vyzve odbo rové organizácie na sprístupnenie podkladov, ktoré sú pre neho potrebné pre vydanie rozhodnutia. Táto požiadavka je však značne subjektívna, pričom ani odborová organi zácia nie je povinná poskytovať rozhodcovi akékoľvek dokumenty a dokonca v tomto spore ani nemá zákonnú povinnosť poskytovať súčinnosť a preukazovať, aký je počet členov u zamestnávateľa. To spôsobuje problém v procese rozhodovania rozhodcu, ke ďže tento žiadnym spôsobom nevie donútiť odborovú organizáciu k súčinnosti. Isté vodítko by mohlo ponúknuť analogická aplikácia § 230a ods. 3 ZP, ktorý stranám sporu o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa ukladá povinnosť poskyt núť súčinnosť. Pokiaľ ide o hodnotenie predložených dokumentov, z prejednacej zásady, ktorá býva uplatňovaná v súkromnoprávnych sporoch vyplýva povinnosť účastníka konania uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Rozhodca je oprávnený založiť rozhod nutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany samy ne predložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Skutkový stav určujú strany svojou procesnou činnosťou a v konaní teda disponujú nielen svojimi oprávneniami, ale aj skutočnosťami, a preto každá z nich má právo na „svoj“ skutkový stav. Výsledný 26 ŠVEC, M. – OLŠOVSKÁ, A.: Pluralita zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa – kto je partnerom v kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch? In. Forum iuris Europaeum. Roč. 5, č. 2 (2017), s. 62 27 Tamtiež

99