ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

ka, dokedy sú strany viazané rozhodnutím rozhodcu a či prípadne zmenená situácia by mohla vyvolať nový spor, ktorý prebiehajúce kolektívne vyjednávanie zablokuje. Z hľa diska účelu konania však máme za to, že rozhodnutie rozhodcu sa vzťahuje na celé kolektívne vyjednávanie, pri ktorom spor vznikol. Ak by kolektívne vyjednávanie bolo neúspešné, problém reprezentatívnosti odborových organizácií u zamestnávateľa by bolo možné otvoriť opäť – tu však musíme poukázať na absenciu úpravy v ZoKV, pod ľa ktorej je možné kolektívne vyjednávanie možno označiť za neúspešné. 29 ZoKV špeciálnym spôsobom upravuje možnosť podávania opravných prostried kov, no iba v prípade rozhodnutia v spore o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy podľa § 14 ZoKV. Ustanovenie § 3a ZoKV nepripúšťa podanie odvolania ani iné ho opravného prostriedku proti rozhodnutiu rozhodcu, rovnako ako to neupravuje v prípade rozhodnutia rozhodcu v spore o uzavretí kolektívnej zmluvy v § 13 ZoKV. Problémom aplikačnej praxe následne nie je ani tak otázka, akou žalobou možno roz hodnutie rozhodcu napadnúť, resp. aký opravný prostriedok možno proti rozhodnutiu použiť, ale či vôbec opravný prostriedok vôbec prichádza do úvahy. Ak by bol opravný prostriedok vylúčený, rozhodca určený či už dohodou odborových organizácii, alebo jednostranne Ministerstvom, by mohol rozhodovať hoci aj svojvoľne, bez možnosti akejkoľvek následnej kontroly. V zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR je každé rozhodnutie orgánu verejnej správy v zásade preskúmateľné súdom, ak zákon takýto prieskum nevylučuje. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené ale bo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej sprá vy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správ nom súde. Keďže ZoKV takýto prieskum nevylučuje, súdny prieskum by mohol byť prípustný. Avšak, ako sme už uviedli, rozhodca v konaní podľa § 3a ZoKV nie je orgánom verejnej moci, preto musíme túto úvahu opustiť. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že ustanovenie § 14 ZoKV v prípade sporu o plnenie záväzkov z kolektív nej zmluvy, síce pripúšťa súdny prieskum rozhodnutia rozhodcu na návrh zmluvnej strany, avšak na konanie je v takomto prípade príslušný okresný súd, v obvode ktorého má sídlo zmluvná strana, proti ktorej tento návrh smeruje, pričom pri rozhodovaní sa postupuje podľa CSP, podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 30 29 Názor, že kolektívne vyjednávanie možno považovať za úspešné, ak došlo k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy je všeobecne akceptovaný. O neúspešnom kolektívnom vyjednávaní možno hovoriť v prípade, ak napriek vyčerpaniu zákonných možností na riešenie sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy, nedošlo k jej uzatvoreniu a zmluvné strany nemajú záujem vo vyjednávaní ďalej pokračovať. Preukázať absenciu vôle zmluvných strán ďalej kolektívne vyjednávať však môže byť sporné – obe strany môžu deklarovať záujem vyjednávať, napriek tomu sa stretnutie nemuselo uskutočniť niekoľko mesiacov. 30 Porov. § 3 ods. 1 CSP

102