ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

covných úloh alebo priamej súvislosti s nimi. V prípade excesu, t. j. prekročenia rámca pracovnoprávneho vzťahu, nastáva možnosť žalovať škodu podľa OZ. 35 To je aj prípad spomenutého ustanovenia § 23 ZoKV, keďže v tomto prípade ide o škodu spôsobenú mimo plnenia pracovných úloh alebo priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Riešenie problému či je možné aplikovať OZ teda závisí od posúdenia čiastkovej otázky, či rozhodca vykonáva svoju činnosť v rámci pracovnoprávnych vzťahov, alebo nie. Ak by sme uznali, že rozhodca svoju činnosť nevykonáva v rámci pracovnopráv nych vzťahov, do úvahy by prichádzala aplikácia ustanovení OZ. V prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V tomto prípade zákon rozhodcovi ukladá len povinnosť vydať rozhodnu tie, neupravuje však, akým spôsobom má rozhodnúť. Rozhodcu by v tomto zmysle bolo možné brať za zodpovednosť len za škodu spôsobenú nevydaním rozhodnutia, na vydanie ktorého však nemá zákonom stanovenú lehotu (k tomuto problému sme sa venovali vyššie). V prípade nesprávnych záverov rozhodcu by bolo možné uvažovať o zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Predpokladom tejto zodpovednosti by bolo úmyselné konanie rozhodcu, ktoré by bolo možné považovať za konanie proti dobrým mravom, pričom existenciu konania proti dobrým mravom, ako aj úmysel rozhodcu by musel preukázať poškodený. Ak uvažujeme, že rozhodca vykonáva svoju činnosť v rámci pracovnoprávnych vzťahov, ZP v ustanovení § 1 ods. 4 umožňuje subsidiárne použitie všeobecných usta novení Občianskeho zákonníka k prvej časti ZP. Kolektívne pracovnoprávne vzťahy však tvoria obsah desiatej časti ZP a teda Občiansky zákonník by sa v zmysle tohto ustanovenia nemal na zodpovednosť rozhodcu za škodu spôsobenú jeho rozhodnutím aplikovať. 7. Kolektívne spory Pokiaľ ide o kolektívne spory podľa § 10 ZoKV, aj tu možno identifikovať niekoľko zdanlivo malých nedostatkov, ktoré však môžu negatívne ovplyvniť priebeh kolektív neho vyjednávania. Konkrétne, zákon len veľmi všeobecne upravuje náležitosti žiadosti o určenie sprostredkovateľa a rozhodcu. 36 Môže sa tak stať, že žiadosť síce obsahuje zákonom požadované náležitosti, avšak absentujú bližšie kontaktné údaje strán sporu. Sprostredkovateľ, resp. rozhodca potom musí strany osloviť cestou poštového podniku 35 Porov. TOMAN, J.: Individuálne pracovné právo IV. Zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie. Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR, 2019, s. 19 36 V prípade žiadosti o riešenie sporu sprostredkovateľom ide o presné vymedzenie predmetu sporu dolo žené písomnými materiálmi, ktoré sa odovzdajú ministerstvu v dvoch vyhotoveniach, v prípade žiadosti o určenie rozhodcu – ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať, alebo o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy – ide o presné vymedzenie predmetu sporu doložené písomnými materiálmi, ktoré sa odovzdajú rozhodcovi v dvoch vyhotoveniach a stanovisko druhej zmluvnej strany.

104