ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

a čakať na odpoveď, čo znižuje čas, ktorý mohol efektívne využiť na riešenie sporu. Navyše, samotná odberná lehota je dlhšia ako čas, ktorý sprostredkovateľ a rozhodca majú k dispozícii na vydanie záznamu o riešení sporu, resp. rozhodnutia. Ministerstvo tiež nezisťuje, či sú informácie v žiadosti pravdivé, preto sa môže stať, že Ministerstvu doručená žiadosť môže obsahovať skutočnosti, ktoré sú v rozpore s realitou. Napokon, aj napriek výslovnej povinnosti zmluvnej strany žiadosť o riešenie sporu doručiť aj druhej zmluvnej strane, 37 je relatívne častým javom, že druhá strana sa o riešení sporu pred sprostredkovateľom dozvie až vtedy, keď ju sprostredkovateľ vyzve k súčinnosti, vďaka čomu sa nemohla na konanie pripraviť a žiada odklad. Bolo by preto vhodné, aby zákonodarca precizoval obsahové náležitosti žiadosti a tiež Ministerstvu priznal kompetenciu posudzovať splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 3 posledná veta ZoKV. Pokiaľ ide o osobitné problémy v rámci vlastného konania problém nastáva, ak sa sporové strany podľa § 13 ZoKV síce dohodli na tom, že svoj spor predložia na roz hodnutie rozhodcovi, ale nedohodli sa na osobe konkrétneho rozhodcu. Ak nejde o zamestnancov, ktorí nemôžu štrajkovať, keďže Ministerstvo v takom prípade nemá kompetenciu určiť rozhodcu. V prípade konania pred sprostredkovateľom môže nastať situácia, že jedna zo strán sporu odmietne, resp. svojim nekonaním počas 30-dňovej lehoty nepokračuje v ko lektívnom vyjednávaní. Zákon v takom prípade neustanovuje, či je sprostredkovateľ v takom prípade povinný čakať a skonštatovať neúspešné konanie pred sprostredko vateľom až po uplynutí 30 dňovej zákonnej lehoty, alebo tak môže urobiť pred jej uplynutím. Vzhľadom na to, že strana môže svoj postoj dodatočne zmeniť, sme toho názoru, že 30-dňová lehota by mala byť v každom prípade zachovaná. Záver Aj napriek tomu, že sme neuviedli všetky aplikačné problémy, ktoré môžu vvy vstať v procese kolektívneho vyjednávania, ukazuje sa, že právna úprava kolektívneho vyjednávania je nedostatočná. Ide o otázku subjektivity zmluvných strán, vôle kolek tívne vyjednávať alebo dojednania dovej kolektívnej zmluvy medzi odlišnými subjekt mi počas platnosti kolektívnej zmluvy, ktorej zmluvná strana už neexistuje. V oblasti posudzovania vzniku sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, súkromnoprávneho postavenia rozhodcu a jeho možnej predpo jatosti, rozhodovacej činnosti alebo preskúmateľnosti jeho rozhodnutia totiž vyvolala otázky, na ktoré nie vždy existuje uspokojivá odpoveď v podobe rozhodovacej činnosti súdov alebo uplatnenia analógie práva. Napokon v oblasti kolektívnych sporov ide o oblasť efektívnosti konaní. Oblasť kolektívneho vyjednávania si tak vyžaduje aktív ny legislatívny postoj zákonodarcu, ktorý by vyššie popisované problémy až právne vákuum odstránil.

37 § 11 ods. 3 posledná veta ZoKV

105