ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

BUDÚCNOSŤ AGENTÚRNEHO ZAMESTNÁVANIA A DOHÔD O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÝ POMER

JUDr. Pavol Rak, PhD. 1

1. Úvod Najvyššia méta pracovného práva už po dlhú dobu je pracovný pomer na dobu neurčitú a na ustanovený pracovný čas. Výkon práce v takomto pracovnoprávnom vzťahu je považovaný za ideál, ktorý by mal byť meradlom pre všetky formy pracov noprávnych vzťahov. Pracovné právo sa potom ostatné formy výkonu závislej práce, ktoré sú ale z pohľadu zamestnávateľa flexibilnejšou alternatívou pre „trvalý pracovný pomer“, posudzuje ako atypické. Agentúrne zamestnávanie a výkon práce na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru sú aprobovanými formami flexibilného zamestnávania, umožňujú zamestnávateľom pružnejšie reagovať na vyššiu alebo nižšiu potrebu práce. Zákonodarca systematicky podniká kroky a prijíma legislatívne zmeny smerujúce k zníženiu ekonomickej atraktivity oboch inštitútov. Agentúrne zamestnávanie a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pritom nie je možné v Slovenskej republike skĺbiť dohromady, keďže inštitút dočasného pridelenia nie je prístupný pre zamestnancov pracujúcich na základe do hôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Predmetom predkladaného príspevku je analýza aktuálnej aplikačnej praxe týchto pracovnoprávnych inštitútov a zodpovedanie otázky, či existencia uvedených inštitútov má opodstatnenie aj do bu dúcnosti. 2. Agentúrne zamestnávanie Právnym základom a podstatou agentúrneho zamestnávania je právny inštitút do časného pridelenia zamestnanca jedným zamestnávateľom k inému zamestnávateľovi na základe zmluvy medzi zamestnávateľmi v zmysle § 58a zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“). I keď pracovné prá vo, v súlade s jeho ochrannou funkciou, preferuje pracovné pomery na ustanovený pracovný čas, dôležitým nástrojom pre rast zamestnanosti sa stávajú atypické formy zamestnania, medzi ktoré patrí aj dočasné pridelenie zamestnancov a agentúrne za mestnávanie. 2 Agentúrne zamestnávanie býva obvykle radené medzi tzv. „prekérne za mestnania“, t.j. zamestnania vyznačujúce sa (okrem iného) menšou mierou „stability“, resp. (najmä z pohľadu užívateľských zamestnávateľov) vyššou flexibilitou (čo je v da 1 Katedra Pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Univerzity Komenského v Bratislave 2 BARANCOVÁ, H., OLŠOVSKÁ, A., HAMUĽÁK, J., DOLOBÁČ, M. Slovenské pracovné právo. Bratislava: Sprint 2 s.r.o., 2019. s. 317

106