ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

chránený najmä povinnosťou primárneho zamestnávateľa dohodnúť podmienky do časného pridelenia so zamestnancom, teda nemožnosťou zamestnávateľa dočasne pri deliť zamestnanca bez alebo dokonca proti vôli zamestnanca. Zamestnanec dohodne podmienky dočasného pridelenia priamo v pracovnej zmluve s agentúrou alebo inak v dohode o dočasnom pridelení so zamestnávateľom. Z pohľadu subjektov sa tak počas dočasného pridelenia vytvára osobitný troj stranný právny vzťah, akýsi pomyselný trojuholník bilaterálnych vzťahov, ktorého odvesny (právny vzťah medzi zamestnávateľmi, pracovnoprávny vzťah medzi primár nym zamestnávateľom a zamestnancom) sú pokryté písomnými dohodami a prepona (pracovnoprávny vzťah medzi dočasne prideleným zamestnancom a užívateľským za mestnávateľom) je pracovnoprávny vzťah sui generis bez zmluvnej úpravy. Osobitnosť uvedených právnych vzťahov predstavuje skutočnosť, že právny vzťah medzi zamestná vateľmi je vzťahom občianskoprávnym, resp. obchodnoprávnym. Ak budeme dohodu o agentúry s užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnanca agen túry považovať za občianskoprávny záväzkový vzťah, potom je potrebné konštatovať, že právnou úpravou tejto dohody v zákonníku práce dochádza k nie celkom obvyklé mu úkazu, keď sú podstatné náležitosti záväzkového vzťahu, ktorý nemožno označiť ako pracovnoprávny, upravené v rámci normy pracovného práva. 5 2.2 Dĺžka trvania dočasného pridelenia Rozšíreným aplikačným problémom právneho inštitútu dočasného pridelenia je obchádzanie maximálnej dĺžky jeho trvania. Zákonodarca na takúto negatívnu prax reagoval zavedením ustanovenia § 58 ods. 6 ZP, podľa ktorého sa do maximálnej doby dočasného pridelenia započítava aj trvanie dočasného pridelenia zamestnanca iným zamestnávateľom alebo inou agentúrou k tomu istému užívateľskému zamestnávateľo vi. Smerodajným je teda trvanie výkonu závislej práce zamestnancom u konkrétneho užívateľského zamestnávateľa. Je žiaľ bežnou praxou, že ustanovenie § 58 ods. 6 ZP o maximálnej dĺžke trvania dočasného pridelenia stanovenej na 24 mesiacov, agentúry aj užívateľskí zamestnávatelia nerešpektujú a obchádzajú cez fiktívnu dodávku služieb. Po uplynutí maximálnej doby dočasného pridelenia je pracovný výkon zamestnanca poskytovaný agentúrou alebo iným zamestnávateľom, ku ktorému zamestnanec pre šiel, ale vo forme poskytovania služby. Závislá práca zamestnanca pre užívateľského zamestnávateľa, pôvodne vykonávaná v režime dočasného pridelenia, je následne dek larovaná ako výkon práce pri poskytovaní služby a teda v rozpore s § 1 ods. 3 ZP. Zákonodarca ďalej reagoval zavedením vyvrátiteľnej domnienky existencie dočas ného pridelenia podľa § 58 ods. 2 ZP. Pokiaľ primárny zamestnávateľ alebo agentúra nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníc

5 BĚLINA, M., PICHRT, J, a kol. Pracovní právo. 7. doplněné a podstatně přepracované vydání. Praha : C. H. Beck, 2017, s. 369

109