ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

ktoré zamestnancov po podpise pracovnej zmluvy, ale pred vznikom pracovného po meru, nútia podstúpiť rozličné školenia vo voľnom čase zamestnancov a bez nároku na mzdu. Druh práce v pracovnej zmluve medzi agentúrnym zamestnancom a agen túrou bude preto skôr chápaný ako druh práce, na ktorú ho agentúra pridelí k uží vateľskému zamestnávateľovi. Mutatis mutandis to platí aj o stručnej charakteristike práce, ktorú agentúra ani nemusí v čase uzatvárania pracovnej zmluvy presne poznať, nakoľko bude záležať od konkrétneho umiestnenia agentúrneho zamestnanca u kon krétneho užívateľského zamestnávateľa. 2.4 Nelegálne zamestnávanie Ďalším okruhom problémov, s ktorým sa snaží vysporiadať aplikačná prax, sú prí pady zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa za nelegálne zamestnávanie zo strany agentúry resp. zamestnávateľa. Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov zakazuje prijať prácu alebo službu, ktorú na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (po skytovateľ služby) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce. Pod vnútroštátnou dodávkou práce sa rozumie práve dočasné pridelenie zamestnanca agentúrou alebo zamestnávateľom, ktorý nie je agentúrou, k užívateľskému zamestnávateľovi. Na užíva teľského zamestnávateľa je zákonom prenesená zodpovednosť za kontrolu, či agentúra vo vzťahu k dočasne prideleným zamestnancom nenapĺňa právne predpoklady nele gálneho zamestnávania. Zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za nelegálne zamestnávanie zo strany agentúry sa aplikuje aj pri tzv. cezhraničnej dodávke práce, ktorou je v zmysle § 7b ods. 7 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní: – dočasné pridelenie fyzickej osoby z iného štátu ako Slovenskej republiky na vý kon práce k užívateľskému zamestnávateľovi na území Slovenskej republiky, alebo – vyslanie fyzickej osoby z iného štátu ako Slovenskej republiky na územie Slovenskej republiky uskutočnené medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami. Situácia pri cezhraničnom dočasnom pridelení, keď agentúra z inej krajiny pride ľuje cudzích štátnych príslušníkov na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi v Slovenskej republike, je preto pre takéhoto užívateľského zamestnávateľa podstatne náročnejšia. Ak to chceme ešte viac skomplikovať, cezhranične dočasne pridelené fy zické osoby sú často tzv. štátni príslušníci tretích krajín (t.j. sú to štátni príslušníci inej krajiny, než niektorého členského štátu Európskej únie, než zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore prípadne než Švajčiarskej konfederácie, alebo sú to osoby bez štátnej príslušnosti). Tu už skutočne narážame na limity toho, čo je možné spravodlivo očakávať od užívateľského zamestnávateľa. Porušovanie zákazu

111