ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

APLIKAČNÉ PROBLÉMY KOLEKTÍVNEHO VYJEDNÁVANIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

doc. JUDr. Viktor Križan, PhD. 1

Úvod Problematika kolektívneho vyjednávania v Slovenskej republike patrí k oblastiam, ktorej je venovaná pomerne veľká pozornosť akademickej obce. Napriek tejto pozor nosti zákonodarca prehliada nedostatky, na ktoré akademická obec poukazuje. Cieľom príspevku je bližšie analyzovať nedostatky, ktoré možno identifikovať v procese kolek tívneho vyjednávania. Na úvod musíme uviesť, že neexistuje žiadna exaktná definícia pojmu „kolektívny spor“ obsiahnutá v slovenskom právnom poriadku. Ustanovenie § 10 zákona č. 2/1991 Z. z. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKV“) ako kolektívne spory označuje iba spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnan com. Napriek tomu však v ZoKV nachádzame aj spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ktorému už ZoKV prívlastok „kolektív ny“ nepriznáva. V zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších pred pisov (ďalej len „ZP“) nachádzame ďalšie tri spory, účastníkom ktorých sú zástupcovia zamestnancov, a to spor o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce (§ 142a ZP), spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa (§ 230a ZP), a napokon spor o rozdelení pracovného voľna na činnosť odborovej organizácie (§ 240 ods. 3 ZP), ktoré však nie sú predmetom toho príspevku, avšak budeme sa na odkazovať a preto sme považovali za potrebné ich čitateľovi spomenúť. 1. Aplikačné problémy v procese kolektívneho vyjednávania Prvý aplikačný problém, na ktorý môžeme poukázať je samotná vôľa strán ko lektívne vyjednávať. Cieľom kolektívneho vyjednávania by mala výhodnejšia úprava pracovných podmienok, vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to ZP alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. 2 Ako zamestnávateľ, tak i odborová organizácia by mali kolektívne vyjednávanie viesť s cieľom uzatvoriť kolektívnu zmluvu, v konečnom 1 Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Slovenská republika 2 Pozri § 231 ods. 1 ZP

88