ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

dôsledku však kolektívnu zmluvu uzatvoriť nemusia. Podľa § 8 ods. 4 majú zmluv né strany povinnosť začať rokovanie o uzavretí novej kolektívnej zmluvy najmenej 60 dní pred skončením platnosti uzavretej kolektívnej zmluvy, napriek tomu neexis tuje spôsob, ktorý by ich k tomu mal prinútiť, s výnimkou iniciatívy zamestnancov, ktorí vyjadria nespokojnosť s prístupom odborovej organizácie. 3 Samotné postavenie odborovej organizácie je spojené s nízkou odborovou organizovanosťou na Slovensku. 4 Z každého zlepšenia pracovných podmienok, ktoré odborová organizácia získa pre za mestnancov, profitujú i zamestnanci, ktorí nie sú členmi odborovej organizácie, a pre to nevidia dôvod, aby sa stali členmi odborovej organizácie a prispievali na jej činnosť. Aj z tohto dôvodu odborová organizovanosť klesá, s čím klesá sila odborovej organizá cie kolektívne vyjednávať a vyjednať priaznivejšie pracovné podmienky. Prekážku v kolektívnom vyjednávaní môže tiež spôsobiť nefunkčnosť štatutárnych orgánov zmluvných strán, prípadne absencia právnej subjektivity zmluvných strán. Nefunkčnosť môže nastať napríklad z dôvodu neplatných volieb odborovej organizácie, resp. napadnutia výsledkov volieb štatutárnych orgánov odborovej organizácie, alebo v prípade, ak členská základňa nie je schopná ustanoviť štatutárny orgán. V tomto prí pade je zamestnávateľ nútený čakať na usporiadanie pomerov vo vnútri odborovej or ganizácie, napriek tomu, že napríklad z dôvodu plánovania mzdových výdavkov môže mať silný záujem na uzatvorení kolektívnej zmluvy. Osobitným prípadom je situácia, keď zamestnávateľ odmieta uznať voľbu členov štatutárneho orgánu odborovej orga nizácie. V tomto prípade je nutné poukázať na to, že zamestnávateľ nie je oprávnený vstupovať do vnútorných záležitostí odborovej organizácie, ktorá je založená na zásade princípe samosprávy. V aplikačnej praxi sa vyskytol aj prípad, keď kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzatvorilo združenie zamestnávateľov, ktoré však nebolo registrované a teda nemalo z toho vyplývajúcu subjektivitu. Je prekvapivé, že odborový zväz, ktorý mal vedomosť o tejto skutočnosti, napriek tomu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa s neformálnym združením zamestnávateľov uzatvoril. Je sporné, že napriek zrejmej absolútnej neplatnosti takto uzatvorenej kolektívnej zmluvy, či by zamestnanci vzhľa dom na úpravu § 17 ods. 3 ZP, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám, mohli byť na svojich právach vyplývajúcich z takto uzatvorenej kolektívnej zmluvy ukrátení. Podľa súčasnej právnej úpravy ZP a ZoKV nie je platnosť kolektívnej zmluvy via zaná na existenciu odborovej organizácie. Preto, ak u zamestnávateľa zanikla odboro vá organizácia, normatívna časť kolektívnej zmluvy upravujúca pracovné podmienky 3 Do úvahy síce prichádza aj možnosť ukladania pokút od inšpektorátu práce, nakoľko porušenie po vinnosti kolektívne vyjednávať je porušením pracovnoprávnych predpisov, avšak zmluvné strany môžu záujem i existenciu samotného kolektívneho vyjednávania simulovať a ukladanie pokút tak môže byť problematické. 4 Recentné dáta OECD ukazujú odborovú organizovanosť v Slovenskej republike na úrovni 11,3%. OECD: Trade Union Density. OECD.Stat. [cit. 2023.11.24] Dostupné na internete: https://stats.oecd. org/Index.aspx?DataSetCode=TUD.

89