ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie. ZoKV tak primárne vychádza z princípu spoločného postupu, a až následne, ak tu nie je spoločný postup „vyberá“ z odborových organizácií jednu alebo viaceré, ktoré budú plniť „úlohu“ odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy. 8 Vo výsledku sa neposu dzuje ani reprezentatívnosť vo vzťahu k počtu všetkých zamestnancov zamestnávateľa, ktorých odborová organizácia u zamestnávateľa zastupuje. 9 Pokiaľ neexistuje pochybnosť o tom, ktorá odborová organizácia alebo odborové organizácie majú spolu väčší počet členov (sú reprezentatívnejšie), môže zamestná vateľ uzatvoriť kolektívnu zmluvu s touto/týmito oprávnenými subjektmi. 10 Takéto rozhodnutie bez existencie rozhodnutia rozhodcu o určení najreprezentatívnejšej od borovej organizácie (odborovej organizácie s najväčším počtom členov) však so sebou prináša riziko, že sa zamestnávateľ (alebo aj ostatné odborové organizácie vystupujúce ako najreprezentatívnejšie) budú mýliť a kolektívna zmluva nebude uzatvorená v súlade s požiadavkou § 3a ZoKV, t. j. s najreprezentatívnejšou odborovou organizáciou / orga nizáciami. 11 Preto ak sa neuplatní postup podľa druhej vety § 3a ods. 1 ZoKV (t. j. rozhodnu tie zamestnávateľa), vzniká spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej uzatvoriť kolektívnu zmluvu a následne sa uplatní postup podľa § 3a ods. 3 až 5 ZoKV. Spor ur čenie odborovej organizácie oprávnenej uzatvoriť kolektívnu zmluvu rieši rozhodca za písaný v zozname rozhodcov vedenom Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ministerstvo“), na ktorom sa dohodnú zmluvné strany. Ak sa zmluvné stra ny na osobe rozhodcu nedohodnú, určí ho na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán Ministerstvo. Rozhodca vydá doklad, ktorý oprávňuje príslušnú odborovú organizáciu alebo príslušné odborové organizácie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy. Na tomto mieste zdôrazňujeme, že zákonodarca v prípade sporu o určenie odboro vej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy ustanovuje v porovnaní s ustanovením § 13 ZoKV (upravujúcim konanie pred rozhodcom v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy a v spore o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy) odlišný model procesného postupu riešenia kolektívneho sporu prostredníctvom rozhodcu. Z pohľa du vnútornej štruktúry (systematiky) i logiky ZoKV vo vzťahu k inštitútu rozhodcu absentuje logická previazanosť ustanovenia § 3a ZoKV s ustanovením § 13 ZoKV. 12 Porov. ŠVEC, M. – OLŠOVSKÁ, A.: Reprezentatívny znamená v kolektívnom pracovnom práve rela tívne najväčší a niekedy ani to. In.: ŠVECOVÁ, A. (ed.): In: Acta Universitatis Tyrnaviensis – Iuridica. Trnava: Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2020. s. 145 10 OLŠOVSKÁ, A. a kol.: Kolektívne pracovné právo. Bratislava: Nadácia Friedricha Eberta, zastúpenie v SR, 2014. s. 212. 11 Tamtiež. 12 Porov. ŠVEC, M. – BULLA, M. – HORECKÝ, J.: Quo vadis, rozhodca v kolektívnom vyjednávaní? In. Justičná revue, 66, 2014, č. 8–9, s. 1010 8 Porov. TOMAN, J. – ŠVEC, M. – SCHUZSTEKOVÁ, S.: Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Praktic ký komentár. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016. s. 54. 9

92