ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

Napriek tomu sa v aplikačnej praxi ustanovenie § 13 ZoKV na spor o určenie odboro vej organizácie oprávnenej uzatvoriť kolektívnu zmluvu aplikuje analogicky.

3. Vznik sporu o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy

ZoKV od odborových organizácií vyžaduje spoločný postup, ako aj spoločné sta noviská k návrhom zamestnávateľa. Ako prvú si možno položiť otázku, či neexistenciu spoločného postupu môže skonštatovať len niektorá z odborových organizácií, alebo aj zamestnávateľ. Spor podľa §3a ZoKV je totiž sporom len medzi odborovými orga nizáciami pôsobiacimi u zamestnávateľa. ZoKV síce pri definovaní sporu v §3a ods. 3 používa pojem „zúčastnené strany“ , možnosť požiadať Ministerstvo o určenie rozhodcu v § 3a ods. 4 však výslovne priznáva „zmluvným stranám“ , a teda nielen odborovým organizáciám, ktoré sú stranami sporu, ale aj zamestnávateľovi, ktorý je zmluvnou stra nou kolektívnej zmluvy. Preto sa možno domnievať, že existenciu sporu môže skonšta tovať aj zamestnávateľ. Ďalej je tu otázka, kedy je možné skonštatovať vznik sporu. ZoKV pri vymedzení sporu stroho konštatuje, že o spore možno hovoriť v prípade, ak sa „zúčastnené strany“ nedohodnú na spoločnom postupe. Domnievame sa, že na určenie, či ide o spor nie je potrebná vzájomná zhoda strán, čo možno vyvodiť aj z možnosti požiadať o určenie rozhodcu jednostranne. Pre jednoznačnosť určenia existencie sporu by aspoň jeden zo subjektov mal existenciu sporu skonštatovať. Predloženie dvoch alebo viacerých návrhov kolektívnych zmlúv zamestnávateľovi samo osebe nemusí znamenať nezhodu medzi odborovými organizáciami a absenciu spoločného postupu na začiatku kolektív neho vyjednávania. Ak zamestnávateľ chce požiadať Ministerstvo o určenie rozhodcu, mal by preto existovať aspoň predpoklad, že odborové organizácie nedospejú k dohode o spoločnom postupe, alebo aspoň k dohode na osobe rozhodcu. V prípade, ak existuje predpoklad, že by v prípade viacerých predložených návrhov na uzatvorenie kolektív nej zmluvy odborové organizácie k dohode o spoločnom postupe dospeli, máme za to, že zamestnávateľ by v takom prípade mal pred podaním návrhu na určenie rozhod cu v súlade s dobrými mravmi vyzvať odborové organizácie k spoločnému postupu. Predišlo by sa tak aj obídeniu odborových organizácií, ktoré mohli mať vôľu dohodnúť sa na existencii sporu a prípadne aj na osobe rozhodcu. So vznikom sporu je spojená aj otázka, či predpoklad spoločného konania a vzá jomnej zhody má splnený už pri podaní návrhu kolektívnej zmluvy, alebo až v procese kolektívneho vyjednávania. Aj napriek tomu, že sa odborové organizácie pred začatím kolektívneho vyjednávania vzájomne dohodnú, neznamená to, že nezhoda medzi nimi nemôže nastať v procese kolektívneho vyjednávania. Na základe uvedeného možno skonštatovať, že vznik nezhody medzi odborovými organizáciami môže nastať pri po-

93