ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

preto chýba prvok obligatórnosti. V prípade sporu o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, ktorého sa týkali rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu ČR, je táto obligatórnosť konania daná ako § 14 ZoKV, tak aj charakterom tohto sporu, kde pri autoritatívnom rozhodovaní je rozhodca povinný prihliadať na všeobecne záväzné právne predpisy a taktiež na platne uzavretú kolektívnu zmluvu, ktorá sa v tomto prí pade stáva záväzným právnym predpisom. Rozhodca v spore podľa § 14 ZoKV spĺňa všetky atribúty orgánu verejnej moci, keďže autoritatívne rozhoduje o právach a povin nostiach subjektov z kolektívnej zmluvy, ktoré nie sú v rovnom postavení a obsah tohto rozhodnutia nezávisí od ich vôle. V prípade sporu podľa § 3a ZoKV Ministerstvo nevystupuje ako správny orgán a nerozhoduje, ale iba vyberá osobu zo zostaveného zoznamu rozhodcov, ktorý vedie v zmysle ZoKV. Kompetencia Ministerstva určiť rozhodcu pre rozhodnutie v spore o určenie oprávnenej odborovej organizácie, viesť kolektívne vyjednávanie a uzatvoriť kolektívnu zmluvu podľa § 3a ods. 4 ZoKV v po rovnaní s ustanovením § 13 ZoKV nie je výsledkom ingerencie štátnej moci a zmeny súkromnoprávneho sporu na verejnoprávny, ale sekundárnym riešením a ochranou základného práva zamestnancov na lepšie pracovné podmienky, ktoré by mohli byť ohrozené formálnym konaním niektorého z dotknutých subjektov z dôvodu účelovej nedohody na spoločnom postupe. Ani „nadradenosť“ rozhodcu nevyplýva zo statusu rozhodcu ako nositeľa určitej verejnej moci (hoci môže byť určený Ministerstvom, ak sa zmluvné strany nevedia dohodnúť), ale len dobrovoľného zaviazania sa a podriade nia sa odborových organizácií rozhodnutiu rozhodcu (nezávislému subjektu), ktorý určí objektívnu skutočnosť, a to, ktorá z odborových organizácií má väčší počet čle nov. 16 Napokon, rozdiel medzi spormi podľa §10 ZoKV a sporom podľa §3a ZoKV je aj v tom, že pokiaľ pri sporoch podľa §10 ZoKV ide z obsahového hľadiska o spory, kde dochádza k hmotnoprávnej korektúre práv a povinností, tak pri spore podľa § 3a ZoKV ide skôr o rozhodovanie o odstránení procesnoprávnej prekážky, ktorý bráni stranám sporu a ako aj zmluvných stranám kolektívneho vyjednávania v ďalšom ko lektívnom vyjednávaní. 17 Rozhodnutie rozhodcu podľa § 3a ZoKV nemá ani povahu exekučného titulu tak, ako to ZoKV ustanovuje v § 14 ods. 5 v prípade sporu o plne nie záväzkov z kolektívnej zmluvy. Rozhodovanie rozhodcu v spore podľa § 3a ZoKV nemá právotvorný charakter vo význame, že by rozhodca rozhodol, ktorá z odborovej organizácie je väčšia bez pre viazanosti na objektívny stav. Rozhodnutie rozhodcu má skôr deklaratórny, formálny charakter, potvrdzujúci objektívnu skutočnosť, ktorý spočíva v potvrdení objektívneho stavu formou jeho overenia na základe zistených skutočností. Rozhodca tak len pre

16 ŠVEC, M. – OLŠOVSKÁ, A.: Pluralita zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa – kto je partnerom v kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch? In. Forum iuris Europaeum. Roč. 5, č. 2 (2017), s. 60. 17 K tomu pozri: ŠVEC, M. – BULLA, M. – HORECKÝ, J.: Quo vadis, rozhodca v kolektívnom vyjed návaní? In. Justičná revue, 66, 2014, 4. 8–9, s. 1009.

95