ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

potreby ďalšieho formálneho procesu kolektívneho vyjednávania rieši čiastkový spor vyhotovením dokumentu potvrdzujúcim existujúci stav. 18 Rozhodca v konaní podľa § 3a ZoKV nemôže byť orgánom verejnej moci keďže – ako to vyplýva už aj z jeho obsahu – spor vzniká v čase kolektívneho vyjednávania a prípravy uzatvárania kolektívnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancami, resp. príslušnou odborovou organizáciou, ktorá u zamestnávateľa pôsobí. Kolektívna zmluva je dvojstranný právnym úkonom a jej obsah vychádza z autonómneho postave nia zmluvných partnerov a z princípov zmluvnej voľnosti. Teda v prípade uzatvárania kolektívnej zmluvy nie je prípustný zásah verejnej moci, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Žiadna inge rencia verejnej moci nie je primárne implikovaná, každý procesný krok je realizovaný na základe rozhodnutia jednotlivých zmluvných strán. Kompetencia ministerstva sa však neuplatňuje ex offo, ale len na základe žiadosti jednej alebo oboch zmluvných strán. 19 Právomoc rozhodcu pri určení odborovej organizácie oprávnenej riešiť kolek tívny spor, ak nedôjde medzi odborovými organizáciami k dohode, vychádza priamo od týchto subjektov, pričom spor odborových organizácii má nesporne súkromno právny charakter, ktorý je zrejmý v celom rozsahu procesu kolektívneho vyjednáva nia. Preto spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy je sporom súkromnoprávneho charakteru a ingerenciou rozhodcu nemožno tento spor vnímať ako verejnoprávny spor. Záver, že rozhodca v spore podľa § 3a ZoKV má súkromnoprávne postavenie mož no nakoniec podoprieť aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 3. 6. 2021 20 podľa ktorého „z charakteru tohto sporu je zrejmé, že rozhodca má v tomto spore postave nie súkromnoprávneho subjektu, keďže aj otázka určenia príslušnej odborovej organizácie je otázka súkromnoprávna, ktorá nemá verejnoprávny dopad.“ Ako Krajský súd pokra čuje, „pri rozhodovaní rozhodca nevychádza zo všeobecne záväzných právnych predpisov, riadi sa stanovami jednotlivých odborových organizácií, pričom vychádza z predložených listinných podkladov týchto odborových organizácií, na základe ktorých deklaratórne vy sloví počet členov tej ktorej odborovej organizácie. V zmysle uvedeného spor odborových organizácií podľa § 3a zákona má nesporne súkromnoprávny charakter.“ Osobitnú oblasť predstavujú otázky predpojatosti rozhodcu, konkrétne kto môže namietať predpojatosť rozhodcu, kto predpojatosť rozhodcu posudzuje a napokon aký postup zvoliť v konaní o námietke predpojatosti. Ministerstvo nepozná všetky akti vity rozhodcov a ani mu zákon neukladá právo detailného vyšetrovania ich aktivít, preto na riešenie sporu môže vybrať rozhodcu, pri ktorom so zreteľom na jeho pomer 18 Tamtiež 19 ŠVEC, M. – OLŠOVSKÁ, A.: Pluralita zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa – kto je partnerom v kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch? In. Forum iuris Europaeum. Roč. 5, č. 2 (2017), s. 59 20 Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 3. júna 2021, spis. zn. 5S/16/2020, ECLI:SK:KS PO:2021:802:0200143.1

96