ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2023

k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Keďže otázku predpojatosti rozhodcu ustanovenie § 3a ZoKV nijakým spôsobom nerieši, preto sa v aplikačnej praxi analo gicky aplikuje ustanovenie § 10a ods. 13 ZoKV, podľa ktorého sprostredkovateľ alebo rozhodca určený ministerstvom v konkrétnom spore môže do siedmich dní odo dňa určenia oznámiť, že je predpojatý. Pri výklade predmetného ustanovenia však vychádza záver, že jediný subjekt, kto rý môže a v prípade jej existencie má povinnosť vzniesť námietku predpojatosti je sám rozhodca. Zákon totiž žiadnemu inému zo subjektov právo namietať predpo jatosť rozhodcu nepriznáva. Ak by aj Ministerstvo námietku predpojatosti vznesenú iným subjektom než rozhodcom prerokovalo, bolo to v rozpore so ZoKV, pretože ju môže uplatniť jedine pridelený rozhodca. Ministerstvo môže konať len na základe zákona a v jeho medziach, pričom rozhodovanie o prípadnej námietke predpojatosti Ministerstvu nevyplýva zo žiadneho predpisu. Pretože Ministerstvo nemá voči roz hodcovi ani postavenie nadriadeného orgánu, do úvahy neprichádza analogické pou žitie príslušných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o konaní o námietke zaujatosti, podľa ktorých o námietke zaujatosti rozhoduje nadriadený súd. Ak však má právo spĺňať požiadavku spravodlivosti, musí hľadať cesty ku korekcii prílišnej tvrdosti, ktorá vzniká v prípade rigidnej interpretácie litery zákona. Jedným z prostriedkov na dosiahnutie idey ekvity, je inštitút dobrých mravov. V súkromnom práve dobré mravy predstavujú kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsa hu, alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. K tomuto kritériu sa hlási aj ZP, ktorý v čl. 2 Základných zásad ustanovuje, že výkon práv a povinností vyplý vajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Ide pri tom o pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Negatívnou hranicou výkonu subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov je naopak zákaz zneužívať tieto práva na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. 21 V prípade zákonného príkazu vykonávať právo v súlade s dobrými mravmi tak dobré mravy nevystupujú ako interpretačná pomôcka, ale aj ako všeobecná hranica výkonu subjektívnych práv. V prípade výkonu práv a povinností sa tak má prihliadať nielen na to, čo je uvede né v zákone, ale aj na to, čo je (hoci nepísane) považované za konanie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. 22 Napriek tomu, že rozhodovanie o určení odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy spočíva najmä v počítaní počtu členov, v ktorom nie je priestor na subjektívne hodnotenie a voľnú úvahu, máme za to, že aj 21 Porov. BARANCOVÁ, H. et. al., Zákonník práce. Komentár. 2. vydanie., Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 62–63 22 TOMAN, J.: Individuálne pracovné právo. Všeobecné ustanovenia a pracovná zmluva, Bratislava: Friedrich Ebert Stifung, zastúpenie v Slovenskej republike, 2014, s. 62

97