ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

eurokonformný výklad nie je možný, aj vtedy, keď rozhoduje spory medzi súkromno- právnymi subjektmi, pričom túto povinnosť nemôže spochybniť zásada právnej istoty ani zásada ochrany legitímnej dôvery. 655 Zakázaná je pritom vnútroštátna právna úprava „ktorá bráni súdu rozhodujúcemu o žalobe o náhradu škody založenej na tvrdení o diskrimi- nácii… preskúmať návrh na určenie existencie tejto diskriminácie, ak žalovaný súhlasí s vy- platením požadovanej náhrady, bez toho, aby uznal existenciu uvedenej diskriminácie“ . 656 Vnútroštátny súd ďalej nemôže uložiť trest alebo inú sankciu na základe vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý je v rozpore s úniovým právom, keďže v takom prípade aj samotná sankcia sa považuje za nezlučiteľnú s požiadavkami práva Únie. 657 4.8.4 Povinnosť preskúmať právoplatné rozhodnutie V úniovom právnom poriadku, rovnako ako v právnych poriadkoch členských štá- tov sa uplatňuje zásada právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) , ktorá je dôležitá na zabezpečenie stability práva či právnych vzťahov a pre riadny výkon spravodlivosti. 658 V súlade s touto zásadou nemožno „napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po (márnom) uplynutí lehôt stano- vených na podanie týchto opravných prostriedkov“ . 659 Uvedené platí tiež pre rozhodcovské rozhodnutia, ktoré nadobudli právnu silu rozhodnutej veci. 660 Zásada lojality preto „ne- prikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy na účel preskú- mania súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a aby ho zrušil, ak sa ukáže, že je v rozpore s právom [Únie] “ , 661 a to napriek tomu, že neuplatnenie týchto noriem by prípadne „umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva [Únie] predmetným rozhodnutím“ . 662 Uvedené však neplatí v prípade, keď rozhodnutie vnútroštátneho súdu zasahuje do výlučnej rozhodovacej právomoci inštitúcie Únie. Napríklad v oblasti štát- nej pomoci sa uplatňuje úniové pravidlo, podľa ktorého „posúdenie zlučiteľnosti opatrení 655 Rozsudok Súdneho dvora z 19.04.2016, DI , C-441/14, ECLI:EU:C:2016:278, bod 43. 656 Rozsudok Súdneho dvora z 15. apríla 2021, Braathens Regional Aviation , C‑30/19, ECLI:EU:C:2021:269, bod 59. 657 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 11. septembra 2003, Safalero , C‑13/01, ECLI:EU:C:2003:447, bod 45; z 20. júna 2002, Radiosistemi , C-388/00, ECLI:EU:C:2002:390, body 78 až 80; zo 16. decem- bra 1981, Tymen , 269/80, ECLI:EU:C:1981:303, bod 16; o 16. februára 1978, Schonenberg a i. , 88/77, ECLI:EU:C:1978:30, bod 16. 658 Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010, Komisia proti Slovensku , C‑507/08, ECLI:EU:C:2010:802, bod 59. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub , C‑2/08, ECLI:EU:C:2009:506, bod 22; zo 16. marca 2006, Kapferer , C‑234/04, ECLI:EU:C:2006:178, bod 20; z 30. septembra 2003, Köbler , C‑224/01, ECLI:EU:C:2003:513, bod 38; a z 13. januára 2004, Kühne & Heitz , C‑453/00, ECLI:EU:C:2004:17, bod 24. 659 Ibid. 660 Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones , C‑40/08, ECLI:EU: C:2009:615, body 33, 37 a 40; a uznesenie Súdneho dvora zo 16. novembra 2010, Pohotovosť , C‑76/10, ECLI:EU:C:2010:685, bod 45. 661 Rozsudok Súdneho dvora zo 16. marca 2006, Kapferer , C‑234/04, ECLI:EU:C:2006:178, bod 24. 662 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones , C‑40/08, ECLI:EU: C:2009:615, bod 37. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub , C‑2/08, ECLI:EU:C:2009:506, bod 23; zo 16. marca 2006, Kapferer , C‑234/04, ECLI:EU:C:2006:178, bod 21; a z 1. júna 1999, Eco Swiss , C‑126/97, ECLI:EU:C:1999:269, bod 47.

101