ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

alebo režimov pomoci so spoločným trhom prináleží do výlučnej právomoci Komisie, ktorej činnosť je preskúmateľná súdom [Únie] “ . 663 V súlade so zásadou prednosti je príslušné pravidlo tiež „záväzné vo vnútroštátnom právnom poriadku“ a súdy členských krajín sú povinné zabezpečiť jeho plný účinok. 664 Vnútroštátny súd preto z vlastnej iniciatívy nesmie uplatniť ustanovenie vnútroštátneho práva stanovujúce zásadu právoplatne roz- hodnutej veci, ak „jeho uplatnenie predstavuje prekážku vymáhania štátnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore s právom [Únie] a ktorej nezlučiteľnosť so spoločným trhom bola stanovená konečným rozhodnutím Komisie“ . 665 Táto výnimka sa tak týka „veľmi špecifickej situácie“ vyznačujúcej sa tým, že „Komisia… disponuje výlučnou právomocou preskúmavať zlučiteľnosť vnútroštátneho opatrenia štátnej pomoci so spoločným trhom“ . 666 Na základe zásady procesnej autonómie prislúcha členským štátom ustanoviť pra- vidlá vykonávania zásady právoplatne rozhodnutej veci, ktoré však „nesmú byť menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné vnútroštátne konania“ (t.j. zásada rovnocen- nosti), „ani nesmú byť naformulované tak, aby v praxi spôsobili nemožnosť alebo nadmer- né sťaženie výkonu práv uznaných právnym poriadkom [Únie] “ (t.j. zásada účinnosti). 667 Od vnútroštátnej právnej úpravy preto závisí, či súdny orgán členskej krajiny musí pre- skúmať svoje právoplatné rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho výkladu úniového ustanovenia, ktoré bolo vyhlásené bez toho, aby bola najskôr Súdnemu dvoru predlože- ná prejudiciálna otázka. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v rámci prejudi- ciálneho konania Súdny dvor „objasňuje a v prípade potreby spresňuje význam a pôsobnosť… (úniového) pravidla tak, ako sa má alebo sa malo chápať a uplatňovať od okamihu, keď nadobudlo účinnosť“ . 668 Prejudiciálny rozsudok teda „nemá konštitutívny, ale len deklara- tórny charakter s tým dôsledkom, že jeho účinky sa v zásade vracajú do času nadobudnutia účinnosti pravidla, ktoré je predmetom výkladu“ . 669 Výklad podaný Súdnym dvorom preto musí vnútroštátny súd „uplatňovať aj na právne vzťahy vzniknuté a vytvorené pred vydaním rozsudku, ktorým sa rozhodlo o návrhu na výklad, ak sú inak splnené podmienky umožňujúce predložiť príslušnému súdu spor, ktorý sa týka uplatnenia uvedeného pravidla“ . 670 Iba výni- 663 Rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2007, Lucchini , C‑119/05, ECLI:EU:C:2007:434, body 52 a 62. 664 Ibid., body 61 a 62. 665 Ibid., body 61 a 63. 666 Rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub , C‑2/08, ECLI:EU:C:2009:506, bod 25. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2014, Impresa Pizzarotti , C‑213/13, ECLI:EU: C:2014:2067, bod 61. 667 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones , C‑40/08, ECLI:EU: C:2009:615, bod38. Pozri aj rozsudky Súdnehodvora z 3. septembra 2009, FallimentoOlimpiclub , C‑2/08, ECLI:EU:C:2009:506, bod 24; zo 16. marca 2006, Kapferer , C‑234/04, ECLI:EU:C:2006:178, bod 22; a tiež uznesenie Súdneho dvora zo 16. novembra 2010, Pohotovosť , C‑76/10, ECLI:EU:C:2010:685, bod 47. 668 Rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2008, Kempter , C‑2/06, ECLI:EU:C:2008:78, bod 35. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 13. januára 2004, Kühne & Heitz , C‑453/00, ECLI:EU:C:2004:17, bod 21. 669 Rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2008, Kempter , C‑2/06, ECLI:EU:C:2008:78, bod 35. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 19. októbra 1995, Richardson , C‑137/94, ECLI:EU:C:1995:342, bod 33. 670 Rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 2007, Meilicke a i. , C‑292/04, ECLI:EU:C:2007:132, bod 34. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora zo 17. februára 2005, Linneweber a Akritidis , C‑453 a 462/02, ECLI:EU:C:2005:92, bod 41; a z 3. októbra 2002, Barreira Pérez , C‑347/00, ECLI:EU:C:2002:560, bod 44.

102