ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

5.4 Plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd Podľa čl. 351 ods. 1 ZFEÚ zakladajúce zmluvy neovplyvňujú práva a povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ktoré uzatvorili členské štáty s tretími krajinami pred svojim pristúpením k Únii, resp. pred 1. januárom 1958 v prípade zakladajúcich štátov Európskych spoločenstiev. Uvedené ustanovenie tak „v súlade so zásadami medzi- národného práva“ upresňuje, že uplatňovanie práva Únie „nemá vplyv na záväzok dotknu- tého členského štátu rešpektovať práva tretích krajín vyplývajúce z predchádzajúcej dohody a dodržiavať svoje záväzky“ . 724 V tejto súvislosti možno poukázať najmä na znenie čl. 30 ods. 4 písm. b) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, podľa ktorého: „Ak nie sú všetky zmluvné strany neskoršej zmluvy stranami skoršej zmluvy, platí, že vo vzťahoch medzi štátom, ktorý je stranou oboch zmlúv, a štátom, ktorý je stranou iba jednej z nich, sú ich vzájomné práva a záväzky upravené zmluvou, ktorej stranami sú oba štáty.“ 725 To však platí iba do momentu, kedy sa aj druhá zmluvná strana takejto tzv. predúniovej dohody stane členom Únie. 726 Pre určenie, či pôsobenie úniovej právnej normy „môže mariť skôr uzat- vorený medzinárodný dohovor, (je) nevyhnutné skúmať, či tento dohovor ukladá danému členskému štátu povinnosti, ktorých plnenie môže tretia krajina, ktorá je stranou dohovoru, naďalej vyžadovať“ . 727 Takéto preskúmavanie sa nevykonáva v rámci prejudiciálneho kona- nia, keďže Súdny dvor prenecháva túto úlohu vnútroštátnym súdom. 728 Hoci sa výnimka zavedená čl. 351 ods. 1 ZFEÚ týka výlučne predúniových dohôd, na základe analógie je možné uvažovať o jej aplikovaní tiež na dohody uzatvorené členskými štátmi v čase, keď už boli členmi Únie, a to za predpokladu, že sa ich zmluvné ustanovenia dostali do nesúladu s úniovými pravidlami v dôsledku neskoršieho rozšírenia právomocí Únie. Čl. 351 ods. 1 ZFEÚ na jednej strane umožňuje členským štátom, aby dodržali svoje povinnosti voči tretím krajinám vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ktoré uzat- vorili skôr, ako sa stali členmi Európskych spoločenstiev či Únie, na strane druhej im však „neumožňuje… uplatňovať práva vyplývajúce z takýchto [dohôd] vo vzťahoch v rámci 724 Rozsudok Súdneho dvora z 19. novembra 2009, Komisia proti Fínsku , C-118/07, ECLI:EU:C:2009:715, bod 27. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 10. marca 1998, T. Port , C‑364 a 365/95, ECLI:EU:C:1998:95, bod 60; zo 14. januára 1997, Centro-Com , C-124/95, ECLI:EU:C:1997:8, bod 56; a z 28. marca 1995, Evans Medical a Macfarlan Smith , C-324/93, ECLI:EU:C:1995:84, bod 27. 725 Viedenský dohovor o zmluvnom práve z 23. mája 1969. 726 Túto situáciu upravuje čl. 30 ods. 4 písm. a) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, z 23. mája 1969, podľa ktorého: „Ak nie sú všetky zmluvné strany neskoršej zmluvy stranami skoršej zmluvy, platí, že vo vzťa- hoch medzi štátmi, ktoré sú stranami oboch zmlúv, sa postupuje podľa pravidla uvedeného v odseku 3“ . To znamená, že: „bez tohto, aby… skoršia zmluva zanikla alebo jej vykonávanie bolo prerušené, vykonáva sa skoršia zmluva iba v tom rozsahu, v akom sú jej ustanovenia zlučiteľné s ustanoveniami neskoršej zmluvy.“ 727 Rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 2003, Budějovický Budvar , C‑216/01, ECLI:EU:C:2003:618, bod 146. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 15. septembra 2011, Komisia proti Slovensku , C-264/09, ECLI:EU:C:2011:580, bod 42; z 10. marca 1998, T. Port , C‑364 a 365/95, ECLI:EU:C:1998:95, bod 60; zo 14. januára 1997, Centro-Com , C-124/95, ECLI:EU:C:1997:8, bod 57; a z 28. marca 1995, Evans Medical a Macfarlan Smith , C-324/93, ECLI:EU:C:1995:84, bod 28. 728 Rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1995, Evans Medical a Macfarlan Smith , C-324/93, ECLI:EU: C:1995:84, bod 29; a z 2. augusta 1993, Levy , C-158/91, ECLI:EU:C:1993:332, bod 21.

111