ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

[Únie] “ . 729 Pristúpením k Európskym spoločenstvám či k Únii sa preto štát vzdáva mož- nosti využiť svoje práva vyplývajúce z predúniových dohôd, pokiaľ sú v rozpore s jeho úniovými záväzkami. Predmetné ustanovenie tiež nemá vplyv na povahu práv, ktoré môžu z predúniových dohôd vyplývať, ani nepriznáva jednotlivcom odvolávajúcich sa na tieto dohody žiadne práva, ktoré by vnútroštátne súdy mali chrániť. 730 Ďalej nie je možné sa ho dovolávať ani v situácii, keď tretí štát nemá záujem na plnení záväzkov, ktoré mu z predúniovej dohody vyplývajú. 731 Odklonenie od ustanovení práva Únie je totiž prípustné len v nevyhnutnom prípade. To znamená, že „v rozsahu, v akom spor- ná dohoda členskému štátu ponecháva určitú mieru úvahy, má ju tento členský štát využiť tak, aby konal v súlade s právom Únie“ . 732 Inštitúciám Únie zase ukladá čl. 351 ods. 1 ZFEÚ povinnosť „nezasahovať do plnenia záväzkov členských štátov vyplývajúcich [z pre- dúniových dohôd] “ . 733 Táto povinnosť vytvára členským štátom priestor na plnenie ich medzinárodných záväzkov, avšak „bez toho, aby tým bola Únia viazaná vo vzťahu k tretím štátom, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody“ . 734 V prípade medzinárodných záväz- kov vyplývajúcich z ustanovení mnohostranných predúniových dohôd platí pravidlo, že tieto nemôžu byť uplatňované „vo vzťahoch medzi členskými štátmi (navzájom)… na úkor cieľov práva Únie“ , 735 ibaže by tým boli dotknuté práva tretích krajín. 736 V prípade nezlučiteľnosti predúniovej dohody so zakladajúcimi zmluvami je podľa čl. 351 ods. 2 ZFEÚ členský štát povinný podniknúť „vhodné opatrenia na odstránenie zistených nezlučiteľností. Ak je to potrebné, členské štáty si na dosiahnutie tohto cieľa môžu poskytnúť vzájomnú pomoc a zaujať spoločný postoj.“ V tejto súvislosti je úlohou Komisie, ktorá podľa čl. 17 ods. 1 ZEÚ „dohliada na uplatňovanie práva Únie“ , „prijať potrebné opatrenia na uľahčenie vzájomnej pomoci medzi dotknutými členskými štátmi, ako aj na pri- jatie spoločného postoja týmito štátmi“ . 737 Výber vhodných opatrení na odstránenie ziste- ných nezlučiteľností síce prislúcha členskému štátu, pokiaľ však tento „narazí na ťažkos- 729 Rozsudok Súdneho dvora zo 7. júla 2005, Komisia proti Rakúsku , C-147/03, ECLI:EU:C:2005:427, bod 73. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 1. februára 2005, Komisia proti Rakúsku , C‑203/03, ECLI:EU:C:2005:76, body 57 až 59; z 2. júla 1996, Komisia proti Luxembursku , C‑473/93, ECLI:EU:C:1996:263, bod 40; z 2. augusta 1993, Levy , C-158/91, ECLI:EU:C:1993:332, bod 12; a z 27. februára 1962, Komisia proti Taliansku , 10/61, ECLI:EU:C:1962:2. 730 Rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 1980, Burgoa , 812/79, ECLI:EU:C:1980:231, bod 10. 731 Stanovisko Súdneho dvora 2/15 zo 16. mája 2017, ECLI:EU:C:2017:376, bod 254. 732 Návrhy generálnej advokátky Kokott prednesené 16. februára 2017, Congregación de Escuelas Pías Provin- cia Betania , C-74/16, ECLI:EU:C:2017:135, bod 97. 733 Rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i. , C-366/10, ECLI:EU:C:2011:864, bod 61. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 1980, Burgoa , 812/79, ECLI:EU:C:1980:231, bod 9. 734 Ibid. 735 Rozsudok Súdneho dvora zo 4. mája 2010, TNT Express Nederland , C‑533/08, ECLI:EU:C:2010:243, bod 52. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 22. októbra 2009, Bogiatzi , C‑301/08, ECLI:EU:C:2009:649, bod 19; a z 2. júla 1996, Komisia proti Luxembursku , C‑473/93, ECLI:EU:C:1996:263, bod 40. 736 Pozri rozsudky Súdneho dvora zo 6. apríla 1995, RTE a ITP , C‑241 a C‑242/91 P, ECLI:EU:C:1995:98, bod 84; a z 22. septembra 1988, Deserbais , 286/86, ECLI:EU:C:1988:434, bod 18. 737 Rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2009, Komisia proti Švédsku , C‑249/06, ECLI:EU:C:2009:119, bod 44.

112