ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

ti, ktoré znemožňujú úpravu dohody“ je tento povinný dohodu vypovedať. 738 Za vhodné opatrenia vedúce k odstráneniu zistených nezlučiteľností predúniovej dohody s právom Únie možno okrem jej opätovného prerokovania považovať najmä odstúpenie od doho- dy, ďalej tiež dočasné prerušenie jej vykonávania v súlade so zásadou rebus sic stantibus , 739 ale aj „pozastavenie platnosti dohody, prípadne zrušenie predmetnej dohody alebo niektorých jej ustanovení“ . 740 V prípade opätovného prerokovania predúniovej dohody je zakázané dohodnúť nové, či potvrdiť už existujúce medzinárodné záväzky, pokiaľ porušujú právo Únie. 741 Všetky dohody, ktoré uzatvorili členské štáty s tretími krajinami v čase, keď už boli členmi Únie, musia byť vždy v súlade s právom Únie. To platí aj vtedy, keď nie- ktoré ustanovenia týchto dohôd boli prevzaté z predúniovej dohody členského štátu. 742 Nesplnenie povinnosti podľa čl. 351 ods. 2 ZFEÚ nemôže členský štát odôvodňovať neprimeraným ohrozením jeho záujmov v oblasti zahraničnej politiky v porovnaní so záujmom Únie na prijatí vhodných opatrení, 743 ani zlou politickou situáciou v tretej krajine, pokiaľ dohoda umožňuje zmluvným stranám od nej jednostranne odstúpiť. 744 Čl. 351 ZFEÚ má všeobecnú pôsobnosť a vzťahuje sa na všetky medzinárod- né dohody, ktoré môžu mať vplyv na uplatnenie práva Únie, a to bez ohľadu na ich predmet. 745 Podľa Súdneho dvora sú preto v určitých prípadoch členské štáty dokonca povinné preventívne podniknúť kroky voči dotknutým tretím štátom a odstrániť hro- ziace riziko rozporu predúniových dohôd s možnými budúcimi opatreniami Únie, kto- ré môžu byť prijaté na základe už prenesených právomocí. Takýto extenzívny výklad 739 Zásadu rebus sic stantibus je však možné uplatniť len za veľmi obmedzených okolností, keďže podľa čl. 62 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969, ktorý kodifikuje toto pravidlo medzinárod- ného práva: „1.Podstatnej zmeny pomerov, ktorá nastala so zreteľom na pomery existujúce v čase uzavretia zmluvy a ktorú predtým strany nepredvídali, sa nemožno dovolávať ako dôvodu pre zánik zmluvy alebo pre odstúpenie od nej, ledaže: a) existencia týchto pomerov tvorila podstatný základ súhlasu strán s tým, že budú viazané zmluvou, a b) táto zmena zásadne mení rozsah záväzkov, ktoré sa majú podľa zmluvy ešte plniť. 2. Podstatnej zmeny pomerov sa nemožno dovolávať ako dôvodu pre zánik zmluvy alebo pre odstúpenie od nej, ak: a) ide o zmluvu, ktorá ustanovuje štátne hranice; alebo b) podstatná zmena je dôsledkom toho, že strana, ktorá sa jej dovoláva, porušila buď záväzok vyplývajúci zo zmluvy, alebo akýkoľvek iný medzinárodný závä- zok, ktorý prevzala voči ktorejkoľvek druhej strane zmluvy. 3. Ak sa strana podľa predchádzajúcich odsekov môže dovolávať podstatnej zmeny pomerov ako dôvodu pre zánik zmluvy alebo pre odstúpenie od nej, môže sa tiež dovolávať tejto zmeny ako dôvodu pre prerušenie vykonávania zmluvy.“ 740 Pozri rozsudky Súdneho dvora z 19. novembra 2009, Komisia proti Fínsku , C-118/07, ECLI:EU:C:2009:715, bod 32; a z 3. marca 2009, Komisia proti Švédsku , C‑249/06, ECLI:EU:C:2009:119, bod 41. 741 Rozsudok Súdneho dvora z 24. apríla 2007, Komisia proti Holandsku , C-523/04, ECLI:EU:C:2007:244, bod 51. 742 Rozsudok Súdneho dvora z 5. novembra 2002, Komisia proti Spojenému kráľovstvu , C-466/98, ECLI:EU: C:2002:624, body 13 a 26. 743 Rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2000, Komisia proti Portugalsku , C-84/98, ECLI:EU:C:2000:359, bod 59. 744 Rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia proti Belgicku , C-170/98, ECLI:EU:C:1999:411, bod 42. 745 Rozsudky Súdneho dvora zo 14. októbra 1980, Burgoa , 812/79, ECLI:EU:C:1980:231, bod 6; a z 2. au- gusta 1993, Levy , C‑158/91, ECLI:EU:C:1993:332, bod 11. 738 Rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 2011, Komisia proti Slovensku , C-264/09, ECLI:EU: C:2011:580, bod 44. Pozri aj rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2000, Komisia proti Portugalsku , C-62/98, ECLI:EU:C:2000:358, bod 49.

113