ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

národnej identity označil Súdny dvor za legitímny cieľ, ktorý je potrebné zohľadniť pri posudzovaní prípustnosti obmedzenia úniových práv zo strany členského štátu, podľa Spolkového ústavného súdu Nemecka nezodpovedá takáto miera ochrany požiadavke nedotknuteľnosti a nespochybniteľnosti materiálneho jadra Základného zákona SRN. 876 V tejto súvislosti skonštatoval, že kontrola zachovania ústavnej identity prináleží len jemu samému a nemecké orgány sa nesmú podieľať na schvaľovaní či implementácii aktov alebo opatrení Únie prijatých ultra vires , ktoré sa tejto ústavnej identity dotýka- jú. 877 Vo svojom ďalšom rozhodnutí navyše zdôraznil, že odmieta rešpektovať výklad zakladajúcich zmlúv podaný Súdnym dvorom, pokiaľ je tento celkom nepochopiteľ- ný a preto svojvoľný, v dôsledku čoho mu v týchto prípadoch prislúcha vykladať úni- ové ustanovenia či posudzovať platnosť aktov inštitúcií Únie. 878 V nadväznosti na toto rozhodnutie Súdny dvor prekvapujúco vydal tlačové komuniké, v ktorom len stroho konštatuje, že sa nevyjadruje k rozhodnutiam vnútroštátnych súdov, a následne stručne poukazuje na svoju ustálenú judikatúru. 879 Hoci zásada ochrany ústavnej identity obme- dzujúca prenos suverénnych práv na Úniu je súčasťou aj ďalších národných ústav člen- ských krajín, 880 prístup Spolkového ústavného súdu Nemecka sa oproti postoju ďalších ústavných súdov podľa Polzina vyznačuje značnou rigoróznosťou. 881 Podobné tendencie 876 Uznesenie Spolkového ústavného súdu (Bundesverfassungsgericht) SRN zo 14. januára 2014, sp. zn. 2 BvR 2728/13, ECLI:DE:BVerfG:2014:rs20140114.2bvr272813, bod 29. 877 Ibid., body 29 a 30. 878 Rozsudok Spolkového ústavného súdu (Bundesverfassungsgericht) SRN z 5. mája 2020, sp. zn. 2 BvR 859/15, 2 BvR 980/16, 2 BvR 2006/15, 2 BvR 1651/15, ECLI:DE:BVerfG:2020:rs20200505.2bvr085915, body 118 a 119. 879 Tlačové komuniké Súdneho dvora EÚ č. 58/20 z 8. mája 2020, vydané v nadväznosti na nález nemec- kého Ústavného súdu z 5. mája 2020, okrem iného pripomína, „že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je jeho rozsudok vyhlásený v prejudiciálnom konaní záväzný pre vnútroštátny súd na vyriešenie sporu vo veci samej. Aby bolo zabezpečené jednotné uplatňovanie práva Únie, len Súdny dvor, ktorý na tento účel zriadili členské štáty, má právomoc konštatovať, že akt inštitúcie Únie je v rozpore s právom Únie. Rozdielne názory súdov členských štátov, pokiaľ ide o platnosť takýchto aktov, by totiž mohli ohroziť jednotnosť právneho poriadku Únie a narušiť právnu istotu. Rovnako ako ostatné orgány členských štátov, aj vnútroštátne súdy sú povinné zabezpečiť plný účinok práva Únie. Len takýmto spôsobom je možné zaistiť rovnosť členských štátov v Únii, ktorú tieto štáty vytvorili.“ Dokument dostupný na: https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/ application/pdf/2020-05/cp200058sk.pdf [stránka naposledy navštívená 12.07.2021]. 880 Uznesenie Spolkového ústavného súdu (Bundesverfassungsgericht) SRN zo 14. januára 2014, sp. zn. 2 BvR 2728/13, ECLI:DE:BVerfG:2014:rs20140114.2bvr272813, bod 30. Spolkový ústavný súd Ne- mecka v tejto súvislosti poukázal na nasledujúce rozhodnutia vnútroštátnych súdov deviatich členských krajín: rozsudok českého Ústavního soudu z 31. januára 2012, Pl. ÚS 5/12, odst. VII; rozsudok dánskeho Hojesteret zo 6. apríla 1998, I 361/1997, odst. 9.8; rozsudok estónskeho Riigikohus z 12. júla 2012, 3-4- 1-6-12, ods. 128 a 223; rozhodnutia francúzskeho Conseil constitutionnel z 27. júla 2006, č. 2006-540 DC, bod 19. zdôvodnenia, a z 9. júna 2011, č. 2011-631 DC, bod 45. zdôvodnenia; rozhodnutia írskeho Supreme Court of Ireland vo veciach: Crotty v. An Taoiseach, <1987>, I.R.713 <783>, a S.P.U.C. (Ireland) Ltd. v. Grogan, <1989>, I.R. 753 <765>; rozsudok lotyšského Satversmes tiesa zo 7. apríla 2009, 2008- 35-01, ods. 17; rozsudky poľského Trybunal Konstytucyjny z 11. mája 2005, K 18/04, body 4.1. a 10.2., z 24. novembra 2010, K 32/09, bod 2.1., a zo 16. novembra 2011, SK 45/09, body 2.4. a 2.5.; vyhlásenie španielskeho Tribunal Constitucional z 13. decembra 2004, DTC 1/2004; rozhodnutia talianskeho Corte costituzionale č.183/1973 a č. 168/1991. 881 POLZIN, M.: Verfassungsidentität: Ein normatives Konzept des Grundgesetzes? 1. vyd. Tübingen : Mohr Siebeck, 2018, s. 192.

134