ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

nachádza len v judikatúre talianskeho či českého ústavného súdu, pričom posledný me- novaný odkazuje práve na závery nemeckého ústavného súdu. 882 Ústavnú identitu na jednej strane a národnú identitu v zmysle čl. 4 ods. 2 prvej vety ZEÚ na strane druhej nemožno považovať za rovnocenné pojmy. Národná identita, hoci vyplýva zo základných politických a ústavných systémov členských krajín, predsta- vuje totiž autonómny pojem úniového práva, ktorého výklad prináleží Súdnemu dvoru. Jeho zmysel či rozsah musí byť vykladaný v celej Únii rovnako, nezávisle od toho, aký význam mu priznávajú vnútroštátne právne poriadky. Právo Únie tak chráni len tie prv- ky národnej identity každej členskej krajiny obsiahnuté v jej ústavnom systéme, ktoré spadajú do rámca vymedzeného judikatúrou Súdneho dvora. Tento úniový rámec chrá- nenej národnej identity pritom len postupne nadobúda konkrétne kontúry na základe relevantnej judikatúry Súdneho dvora. Doposiaľ boli doňho zahrnuté pravidlá upravu- júce manželstvo, úradný jazyk, vnútroštátne rozdelenie právomocí, ako aj republikánske štátne zriadenie. Naopak, Súdny dvor z tohto rámca vylúčil napríklad základné práva zaručené národným ústavným poriadkom, keďže ich ochrana nemôže ohroziť prednosť, jednotnosť a účinnosť práva Únie ani vtedy, ak by tieto ústavné garancie tvorili súčasť ús- tavnej identity členskej krajiny. Keďže úniovým právom chránené prvky národnej iden- tity obsiahnuté v národných ústavných systémoch nemusia byť nevyhnutne rovnaké, konkrétny obsah tohto pojmu sa v prípade jednotlivých členských krajín môže líšiť. 883 Generálna advokátka Kokott v tomto zmysle zdôrazňuje, že jeho samotná povaha vyža- duje zohľadnenie poňatia národnej identity jednotlivými členskými štátmi. 884 Záväzok Únie vyplývajúci zo zásady ochrany národnej identity „možno totiž chápať ako povinnosť rešpektovať viaceré koncepcie, a teda rozdiely, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé členské štáty“ , v súlade s mottom Únie „Zjednotení v rozmanitosti“ . 885 Za rozhodujúce pre výklad čl. 4 ods. 2 prvej vety ZEÚ podaný Súdnym dvorom preto možno považovať informácie poskytnuté vnútroštátnymi súdmi a dotknutými členskými štátmi. 886 Národné ústavné právo tak plní významnú úlohu pri vymedzení konkrétneho obsahu úniového pojmu národnej identity. Ústavnú identitu na opačnej strane úniový právny poriadok výslovne nespomína. Ide teda o pojem vnútroštátneho práva, ktorého vymedzenie prislúcha ús- tavným súdom členských štátov. Hoci je evidentné, že pojmy ústavnej a národnej identi- ty sa v značnej miere prekrývajú, rozhodne ich nemožno považovať za synonymá. Zatiaľ čo ústavnú identitu vytvárajú nedotknuteľné hodnoty obsiahnuté v národnej ústave, národná identita ako autonómny pojem úniového práva zahŕňa tie prvky ústavného systému členskej krajiny, ktoré chráni právo Únie. 882 Ibid. Prístup českého ústavného súdu k právu Únie kriticky hodnotia SEHNÁLEK, D., STEHLÍK, V.: European “Judicial Monologue” of the Czech Constitutional Court - a Critical Review of its approach to the Preliminary Ruling Procedure. In: International and Comparative Law Review, ročník 19, č. 2 (2019) , s. 181 až 199. 883 Návrhy generálnej advokátky Kokott prednesené 15. apríla 2021, Stolichna obshtina, rayon „Pancharevo“ , C‑490/20, ECLI:EU:C:2021:296, bod 70. 884 Ibid.

885 Ibid., bod 71. 886 Ibid., bod 73.

135