ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

štátov na vnútroštátnej úrovni. Prvý predpokladá inkorporáciu medzinárodnoprávnych pravidiel do vnútroštátneho právneho poriadku. Tie sa tak stávajú jeho súčasťou bez toho, aby stratili svoju medzinárodnoprávnu povahu. Za týmto účelom prijímajú štáty trvalé alebo ad hoc recepčné (tzv. inkorporačné) normy, prostredníctvom ktorých sa aj neskôr zmenené pravidlá medzinárodného práva môžu automaticky stať súčasťou vnút- roštátneho právneho poriadku. Druhý počíta s obsahovou transformáciou alebo adap- táciou medzinárodných záväzkov prostredníctvom vnútroštátnych recepčných noriem. V rámci (tzv. formálnej) transformácie sú medzinárodnoprávne normy, predovšetkým ustanovenia medzinárodných zmlúv, recipované do vnútroštátnej normy prostredníc- tvom ich doslovného prepisu, v dôsledku čoho je znenie oboch noriem vo výsledku rov- naké. Naproti tomu sa pri adaptácii (resp. tzv. materiálnej transformácii) vnútroštátna norma s medzinárodnoprávnou normou výslovne nezhoduje, ale len preberá niektoré jej obsahové prvky. Pre anglosaský právny systém je ďalej typická metóda adopcie, ktorá umožňuje osvojenie a aplikáciu pravidiel medzinárodného práva vnútroštátnymi súdmi v rámci ich rozhodovacej činnosti. Výber konkrétnej metódy sa v praxi vždy odvíja od pravidiel stanovených vnútroštátnym právnym poriadkom. Spôsob zabezpečenia plnenia medzinárodných záväzkov štátov na národnej úrovni úzko súvisí s otázkou vzťahu vnútroštátneho a medzinárodného práva. Zatiaľ čo právna doktrína sformovala základné teoretické koncepcie monizmu a dualizmu, ktoré na túto otázku ponúkajú možné odpovede, v praxi sa ich krajiny striktne nepridŕžajú, ale roz- víjajú ich právnym poriadkom vlastné, v detailoch rôznorodé prístupy, ktorými reagujú na výzvy dynamického procesu internacionalizácie. 78 Spoločným znakom týchto prí- stupov je, že po teoretickej stránke vychádzajú z umierneného monizmu s primátom medzinárodného práva alebo umierneného dualizmu, ktoré na rozdiel od pôvodných koncepcií predstavujúcich ich čistú (radikálnu) formu nepopierajú možnosť vzniku konfliktu medzi pravidlami medzinárodného a vnútroštátneho práva. 79 Navyše vedú 78 Koncepcia právneho monizmu zdôrazňuje jednotnosť a koherentnosť právneho systému pozostávajúceho z dvoch podsystémov, a to medzinárodného a vnútroštátneho práva, ktoré sú navzájom hierarchicky usporiadané. Podľa toho, ktorý z podsystémov stojí na vrchole hierarchie, rozlišujeme monistickú teóriu s primátom vnútroštátneho práva na jednej strane, podľa ktorej závisí záväznosť medzinárodného práva, ako vonkajšieho práva štátu, od vôle samotných štátov, a na strane druhej monistickú teóriu s primátom medzinárodného práva, ktorá predpokladá existenciu jedného univerzálneho normatívneho systému za- hŕňajúceho pravidlá tak medzinárodného, ako aj vnútroštátneho práva. Z pohľadu radikálneho moniz- mu s prednosťou medzinárodného práva sú akty verenej moci, ktoré odporujú medzinárodnoprávnym pravidlám, vždy automaticky neplatné, v dôsledku čoho nemôže dôjsť ku konfliktu medzi vnútroštátnou a medzinárodnoprávnou normou. Koncepcia právneho dualizmu pokladá medzinárodné a vnútroštátne právo za dva samostatné právne systémy, ktoré vedľa seba koexistujú bez toho, aby boli navzájom prepoje- né. V zmysle základného teoretického východiska upravujú tieto dva systémy totiž úplne rôzne sféry, a to najmä z pohľadu subjektov či prameňov, ako aj obsahu ich pravidiel. Dualizmus v klasickom ponímaní, označovaný tiež ako čistý alebo radikálny dualizmus, preto odmieta predstavu akejkoľvek interakcie me- dzi medzinárodným a vnútroštátnym právom, čo podobne ako v prípade radikálneho monizmu vylučuje možnosť vzniku konfliktu medzi ich normami. 79 Umiernený monizmus nespochybňuje právne účinky vyvolané aktmi verejnej moci, ktoré sú v rozpore s medzinárodnoprávnymi pravidlami, čím pripúšťa možnosť konfliktu medzi vnútroštátnymi a medzi- národnoprávnymi normami. Tento síce rieši v prospech medzinárodného práva, dočasne však akceptuje aplikáciu vnútroštátnych noriem, ktoré odporujú medzinárodnoprávnym pravidlám. Zároveň zdôrazňu- je povinnosť štátov, aby pod hrozbou vzniku medzinárodnoprávnej zodpovednosti zabezpečili vnútornú nerozpornosť právneho systému tým, že zosúladia vnútroštátne predpisy so svojimi medzinárodnými zá-

20