ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

mi má tak celé právo Únie, vrátane primárneho a sekundárneho práva, všeobecných právnych zásad, ako aj medzinárodných zmlúv uzatvorených Úniou s tretími krajinami či medzinárodnými organizáciami. 92 Platnosť úniového pravidla či jeho účinky preto „nemôžu byť dotknuté tvrdením, že porušuje základné práva vo forme, v akej sú zakotvené v ústave tohto štátu, alebo štrukturálne princípy národnej ústavy“ . 93 Podobne výklad usta- novenia úniového práva, ktoré neobsahuje výslovný odkaz na právne poriadky členských krajín s cieľom určiť jeho zmysel či rozsah pôsobnosti, „nemožno posudzovať s ohľadom na… vnútroštátne právo, a to ani ústavnej povahy“ . 94 Úniová zásada prednosti tak zaka- zuje, „aby predpisy vnútroštátneho práva, hoci majú právnu silu ústavy alebo ústavného zákona, ohrozovali jednotu a účinnosť práva Únie“ . 95 Aj keď takto koncipovaná zásada prednosti má svoje logické opodstatnenie, viaceré ústavné súdy členských krajín odmietajú jej absolútny charakter a podriaďujú jej uplat- nenie určitým ústavným limitom. Poukazujú pritom na nevyhnutnosť chrániť základ- né práva garantované ústavou alebo identitu ústavného poriadku, ktorá zahŕňa najmä princípy štátnosti, právneho štátu či demokracie. 96 V tejto súvislosti je pozoruhodné, že od vzniku Európskych spoločenstiev štáty nevyužili obdobie dlhšie ako polstoročie na to, aby v primárnom práve potvrdili či prípadne upravili úniovú koncepciu poní- mania prednosti vytvorenú výlučne judikatúrou Súdneho dvora. Namiesto toho pri poslednej revízii zakladajúcich zmlúv len pripojili k Záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, vyhlásenie o prednosti, v ktorom pripo- mínajú, „že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie majú zmluvy a právo prijaté Úniou na základe zmlúv prednosť pred právom členských štátov za podmie- nok ustanovených v uvedenej judikatúre Súdneho dvora EÚ“ . 97 Ďalej priložili k vyhláseniu aj stanovisko Právneho servisu Rady, podľa ktorého „z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že prednosť [úniového] práva… je základnou zásadou tohto práva… (ktorá) je obsiahnutá v osobitnom charaktere [Únie] . Skutočnosť, že zásada prednosti nebude uvedená v budú- cej zmluve, žiadnym spôsobom nemení existenciu tejto zásady ani existujúcu judikatúru 92 Pozri napr. rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1964, Costa proti ENEL , 6/64, ECLI:EU:C:1964:66, k prednosti zakladajúcich zmlúv; z 22. novembra 2005, Mangold , C-144/04, ECLI:EU:C:2005:709, body 75 a 77, k prednosti všeobecných zásad úniového práva; z 26. októbra 1982, Kupferberg , 181/73, ECLI:EU:C:1982:362, bod 14, k prednosti medzinárodných zmlúv uzatvorených Úniou; z 11. decem- bra 1970, Internationale Handelsgesellschaft , 11/70, ECLI:EU:C:1970:114, bod 3, k prednosti nariadení Únie; zo 17. júla 2008, Flughafen Köln/Bonn , C-226/07, ECLI:EU:C:2008:429, bod 31, k prednosti smerníc Únie; a z 8. marca 1979, Salumificio di Cornuda , 130/78, ECLI:EU:C:1979:60, body 26 a 27, k prednosti rozhodnutí Únie. 93 RozsudokSúdnehodvoraz11.decembra1970, InternationaleHandelsgesellschaft ,11/70,ECLI:EU:C:1970:114, bod 3, posledná veta (preklad autora). 94 Rozsudok Súdneho dvora zo 16. júla 2020, Facebook Ireland a Schrems , C-311/18, ECLI:EU:C:2020:559, bod100. Pozri aj rozsudok Súdnehodvora z 18. októbra 2016, Nikiforidis , C‑135/15, ECLI:EU:C:2016:774, bod 28. 95 Rozsudok Súdneho dvora z 26. mája 2016, Ezernieki , C-273/15, ECLI:EU:C:2016:364, bod 53. 96 Pozri bližšie BURCHARDT, D.: Die Rangfrage im europäischen Normenverbund – Theoretische Grundla- gen und dogmatische Grundzüge des Verhältnisses von Unionsrecht und nationalem Recht. 1. vyd. Tübingen : Mohr Siebeck, 2015, s. 121 až 140. 97 Vyhlásenie č. 17 pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmlu- vu podpísanú 13. decembra 2007, Ú. v. C 115, 09.05.2008, s. 344.

23