ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

Súdneho dvora.“ 98 Hoci vyhlásenia pripojené k záverečnému aktu konferencie zástupcov vlád nie sú právne záväzné, na politickej úrovni sa touto formou členské štáty zaviazali rešpektovať prednosť práva Únie, tak ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora. Zvolený postup tak poukazuje na zjavnú zdržanlivosť členských štátov, pokiaľ ide o po- tvrdenie zásady prednosti na úrovni primárneho práva Únie, a súčasne potvrdzuje ich akceptáciu úlohy Súdneho dvora ako tvorcu nových úniových pravidiel. 2.1.1.3 Vnútroštátne koncepcie prednosti práva Únie Podobne ako štáty upravujú vzťah vnútroštátneho a medzinárodného práva, prislú- cha im vnútorne vysporiadať sa s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Únie. Jeho posta- venie rieši väčšina ústav členských krajín nezávisle od úpravy vzťahu k medzinárodnému právu v rámci samostatných ustanovení, ktoré štáty prijali buď v súvislosti s pristúpením k Únii (resp. ešte k Spoločenstvám), alebo ratifikáciou jednej z revíznych zmlúv. 99 Tieto euronovely ústav poskytli ústavodarcom tiež príležitosť upraviť aplikáciu princípu pred- nosti na vnútroštátnej úrovni. Napriek tomu zostáva nedoriešená otázka zlučiteľnosti koncepcie bezpodmienečnej prednosti práva Únie s ústavnými požiadavkami jednotli- vých členských krajín. Podľa argumentácie Súdneho dvora je priorita úniových pravidiel dôsledkom presunu „práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení“ zakladajúcich či prís- tupových zmlúv „z vnútroštátneho právneho poriadku štátov v prospech právneho poriad- ku [Únie]“, ktorý spôsobil „ konečné obmedzenie ich zvrchovaných práv“ . 100 Z pohľadu vnútroštátneho právneho poriadku sa tento presun suverénnych práv mohol uskutočniť jedine ústavne konformným spôsobom, ktorý vyžaduje splnenie ústavných požiadaviek a nepripúšťa ohrozenie materiálneho jadra (ohniska) ústavy. 101 Podľa Baloga sú jeho súčasťou hodnoty, ktoré nachádzajú „v demokratickej spoločnosti svoje vyjadrenie v kon- krétnych ústavných princípoch materiálneho právneho štátu“ . 102 S poukázaním na nedot- knuteľnosť ústavného jadra preto viaceré ústavné súdy spochybňujú doktrínu absolútnej prednosti práva Únie, keď pri uplatňovaní úniových pravidiel bezpodmienečne trvajú na zohľadnení základných ústavných princípov. 103 Navyše pri akceptácii zásady pred- nosti ústavné súdy nevychádzajú z osobitného charakteru úniového právneho poriadku Únie, tak ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora, ale poukazujú na ústavné ustano- 98 Stanovisko Právneho servisu Rady z 22. júna 2007 uverejnené v dokumente č. 11197/07 (JUR 260). 99 Výnimku predstavujú napr. ústavy Holandska alebo Luxemburska, ktorých ustanovenia upravujúce vzťah vnútroštátneho a medzinárodného práva sa vzťahujú aj na právo Únie. Samostatnú ústavnú úpravu prijali napr. Česko, Rakúsko či Slovensko v súvislosti s pristúpením k Únii, a napr. Nemecko alebo Francúzsko pri ratifikácii Maastrichtskej zmluvy. 100 Rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1964, Costa proti ENEL , 6/64, ECLI:EU:C:1964:66. 101 K požiadavke nezmeniteľnosti materiálneho jadra ústavy pozri bližšie napr. HOLLÄNDER, P.: Základy všeobecné státovědy. 2. vyd. Plzeň : Aleš Čenek, 2009, s. 266 až 288. 102 BALOG, B.: Materiálne jadro Ústavy Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava : Eurokódex, 2014, s. 25. 103 Pozri najmä uznesenie Spolkového ústavného súdu (Bundesverfassungsgericht) SRN z 29. mája 1974, sp. zn. 2 BvL 52/71, o nezlučiteľnosti komunitárneho práva so základnými právami chránenými Základným zákonom (tzv. „Solange I“), alebo jeho rozsudok z 5. mája 2020, sp. zn. 2 BvR 859/15, 2 BvR 980/16, 2 BvR 2006/15, 2 BvR 1651/15, o programe Európskej centrálnej banky nákupu aktív verejného sektora (tzv. program PSPP, t.j. public sector purchase programme ), ktorý spochybňuje správnosť záverov Súdneho dvora formulovaných v rozsudku z 11. decembra 2018, Weiss a i. , C-493/17, ECLI:EU:C:2018:1000.

24