ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

venia umožňujúce prenos právomocí na Úniu, alebo priznávajúce medzinárodnému či úniovému právu prednostné postavenie vo vnútroštátnom právnom poriadku. 104 Zaujímavá je v tejto súvislosti otázka, akú podobu má ústavnoprávna úprava, ktorá úniovú koncepciu ponímania prednosti v plnej miere rešpektuje. V súlade s judikatú- rou Súdneho dvora predovšetkým nesmie upravovať účinky úniových právnych noriem v členskom štáte, keďže tie sa riadia výlučne samotným právom Únie. Eurokonformná je preto len taká úprava, ktorá vzťah vnútroštátneho a úniového práva buď vôbec nerieši, alebo ho vymedzuje len deklaratórnym spôsobom. Pokiaľ ide o prvú alternatívu, právo Únie nespomínajú napríklad holandská, belgická či luxemburská ústava. Neznamená to však automaticky, že tieto ústavy vôbec neriešia účinky práva Únie, keďže použiteľná môže byť ústavnoprávna úprava postavenia medzinárodného práva vo vnútroštátnom poriadku. To však pravdepodobne neplatí v prípade holandskej ústavy, keďže v nej ob- siahnuté riešenie vzťahu vnútroštátneho a medzinárodného práva nemá podľa prevláda- júceho názoru vo vzťahu k právu Únie konštitutívnu povahu. 105 Potvrdzuje to aj judika- túra holandských súdov, ktorá prioritu práva Únie nevyvodzuje z ustanovení ústavy či iných vnútroštátnych predpisov, ale priamo z úniového právneho poriadku. 106 Podobné tendencie možno badať tiež v judikatúre belgických súdov, ktorá je ale nejednotná a pri zdôvodnení prednosti práva Únie čiastočne poukazuje aj na ustanovenia belgickej ústavy umožňujúce presun výkonu určitých právomocí na inštitúcie medzinárodného práva verejného. 107 Pokiaľ ide o prístup belgického ústavného súdu, ten sa síce nikdy nezdráhal uplatňovať právo Únie či predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, na opačnej strane k doktríne absolútnej prednosti doposiaľ nezaujal jednoznačné stanovisko a podľa Clootsovej naznačujú jeho rozhodnutia skôr odmietavý postoj. 108 Pri druhej alternatíve 104 Napr. Ústavný súd SR poukazuje na znenie čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. 105 Pozri napr. BESSELINK, L.: The Dutch Constitution, the European Constitution and the Referendum in the Netherlands. In: ALBI, A., ZILLER, J. (eds.): The European Constitution and National Constitutions – Ratification and Beyond. 1. vyd. Alphen aan de Rijn : Kluwer Law International, 2007, s. 116, alebo DE WITTE, B.: Do Not Mention the Word: Sovereignty in Two Europhile Countries: Belgium and The Nether- lands. In: WALKER, N. (ed.): Sovereignty in Transition. 1. vyd. Oxford : Hart Publishing, 2003, s. 362. 106 Významné je najmä rozhodnutie holandského Najvyššieho súdu (Hoge Raad) z 2. novembra 2004 vo veci Rusttijden , ECLI:NL:HR:2004:AR1797, ako aj v odbornej literatúre často citované rozhodnutie holandskej Štátnej rady (Raad van State) zo 7. júla 1996 vo veci Metten proti Minister van Financiën , ECLI:NL:RVS:1995:AN5284. Tomuto rozhodnutiu sa bližšie venuje MAYER, F. C. Kompetenzüber- schreitung und Letztentscheidung – das Maastricht-Urteil des Bundesverfassungsgerichts und die Letztent- scheidung über Ultra-vires-Akte in Mehrebenensystemen. 1. vyd. München : Beck, 2000, s. 197 a 198. K prístupu holandských súdov ku aplikácii práva Únie pozri BESSELINK, L.: Constitutional Adjudica- tion in the Netherlands. In: VON BOGDANDY, A., HUBER, P. M., GRABENWARTER, CH. (eds.): Constitutional Adjudication: Institutions. 3. vyd. Oxford : Oxford University Press, 2020, s. 611 až 613. 107 Tento presun právomocí umožňuje čl. 34 belgickej ústavy. V odbornej literatúre sa najčastejšie spomína- jú dve rozhodnutia belgických súdov a to jednak Kasačného súdu (Cour de Cassation) z 27. mája 1971 vo veci Fromagerie Le Ski , ktorý postupoval v intenciách rozhodnutí holandských súdov, a tým pádom v súlade s úniovou koncepciou ponímania prednosti, a Štátnej rady (Conseil d´État) z 5. novembra 1996 vo veci Orfinger , prípad č. 62.922, v ktorom súd vyvodil prioritu práva Únie z čl. 34 belgickej ústavy. K týmto rozhodnutiam pozri bližšie FRANCK, CH., LECLERCQ, H., VANDEVIEVERE, C.: Bel- gium: Europeanisation and Belgium federalism. In: WESSELS, W., MAURER, A., MITTAG, J. (eds.): Fifteen into one? The European Union and its member states. 1. vyd. Manchester, New York : Manchester University Press, 2003, s. 83 a 84. 108 CLOOTS, E.: Constitutional Identity in Belgium: A Thing of Mystery. In: CALLIESS, CH., VAN DER

25