ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

ústavnoprávnej úpravy, ktorá je v súlade s úniovou koncepciou ponímania prednosti, je otázne, či možno príkladne poukázať na ústavu niektorej členskej krajiny. V prípade ústavou vymedzeného vzťahu vnútroštátneho a úniového práva sa totiž podľa prevláda- júceho názoru príslušné ustanovenia nepovažujú za výlučne deklaratórnej povahy. 109 Vo Švédsku síce bola v minulosti diskutovaná možnosť ústavne potvrdiť prioritu práva Únie bez konštitutívnych účinkov, ktorá by slúžila výlučne transparentnosti, táto iniciatíva sa však nakoniec nepremietla do znenia švédskej ústavy. 110 Členské štáty si teda podľa všetkého uvedomujú význam ústavnoprávnej úpravy vzťahu vnútroštátneho a úniového práva, keďže, ako zdôrazňuje Balog, sa od nej odvíja miera zachovania ich suverenity. 111 S prihliadnutím na doterajší prístup najmä nemeckého či poľského ústavného súdu ale- bo francúzskej Ústavnej rady ďalej poznamenáva, že, „ústava členského štátu sa postupom vývoja Európskej únie stáva významným „obranným“ mechanizmom vlastnej vnútornej (aj vonkajšej) suverenity členských štátov“ . 112 2.1.1.4 Prednosť v právnom poriadku Slovenskej republiky Vzťah slovenského a medzinárodného práva vymedzuje čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého: „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárod- ného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväz- ky.“ Podľa Jankuva možno uvedené ustanovenie pokladať za základnú recepčnú normu, s čím sa však väčšina autorov nestotožňuje. 113 Hoci nie je samo osebe aplikovateľné, zohráva významnú úlohu pri výklade ostatných ústavných aj ďalších právnych predpi- sov. 114 Podľa Ústavného súdu SR sa „týka všetkých medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich obsah a ustanovuje povinnosť ich plnenia“ . 115 Čorba označu- je povinnosť Slovenskej republiky dodržiavať všetky svoje medzinárodné záväzky „ako SCHYFF, G. (eds.): Constitutional Identity in a Europe of Multilevel Constitutionalism. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2020, s. 65. 109 BURCHARDT, D.: Die Rangfrage im europäischen Normenverbund – Theoretische Grundlagen und dog- matische Grundzüge des Verhältnisses von Unionsrecht und nationalem Recht. 1. vyd. Tübingen : Mohr Siebeck, 2015, s. 103 a 104. Ide napr. o nasledujúce ustanovenia, ktoré upravujú postavenie úniového práva vo vnútroštátnom právnom poriadku: čl. 29 ods. 4 č. 6 írskej ústavy, čl. 2 litovského ústavného zákona, čl. 65 ods. 1 maltskej ústavy, čl. 91 ods. 3 poľskej ústavy, čl. 148 ods. 2 rumunskej ústavy, čl. 7 ods. 2 slovenskej ústavy, alebo čl. 117 talianskej ústavy. 110 NERGELIUS, J.: Offene Staatlichkeit: Schweden. In: BOGDANDY, A., CRUZ VILLALÓN, P., HU- BER., P. M. (eds.) Handbuch Ius Publicum Europaeum – zväzok II. 1. vyd. Heidelberg : C.F. Müller, 2008, § 22, bod 15. 111 OROSZ, L., SVÁK, J., BALOG, B.: Základy teórie konštitucionalizmu . 1. vyd. Bratislava : Eurokódex, 2011, s. 263. 112 Ibid. 113 JANKUV, J.: Postavenie medzinárodných zmlúv v právnom poriadku Slovenskej republiky. In: Teória ap- likácie medzinárodnej zmluvy ako nástroja právnej regulácie na národnej, medzinárodnej a komunitárnej úrovnix: zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Trnava : Trnavská univerzita, 2009, s. 32. S jeho názorom sa nestotožňuje napr. JÁNOŠÍKOVÁ, M.: Ústava Slovenskej republiky a členstvo v Európskej únii. In: Acta Universitatis Carolinae – Iuridica, ročník 59, č. 4 (2013). Praha : Univerzita Karlova, Karolinum, s. 253. 114 ČORBA, J.: Prednosť medzinárodných zmlúv pred zákonmi. In: Justičná revue, ročník 54, č. 6-7 (2002). Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2002, s. 704. 115 Uznesenie Ústavného súdu SR z 21. októbra 2003, sp. zn. PL. ÚS 44/03, s. 2.

26