ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

v uvedenom prípade preto nepatria medzi subjekty oprávnené podať návrh na začatie konania, ale prislúcha im posúdiť súlad právnej úpravy s cieľom zabezpečiť plný účinok práva Únie. 136 Môžu pritom využiť inštitút prejudiciálneho konania, v rámci ktorého Súdny dvor síce „nemá právomoc vyjadrovať sa… k zlučiteľnosti ustanovení vnútroštát- neho zákona s právom [Únie] “ , na opačnej strane môže „poskytnúť vnútroštátnemu súdu všetky výkladové prostriedky vyplývajúce z práva [Únie] , ktoré mu umožnia posúdiť túto zlučiteľnosť“ , 137 na čo poukázal aj Ústavný súd vo svojom rozhodnutí. 138 2.1.2 Zásada priameho účinku Priamy účinok, ako ďalšia základná vlastnosť práva Únie, znamená spôsobilosť úni- ovej normy priamo zakladať práva a povinnosti pre jednotlivcov. Tí sa svojich úniových práv môžu dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi, ktoré sú povinné tieto práva chrániť. Súdny dvor ho prvýkrát potvrdil v prípade Van Gend en Loos , pričom pri jeho zdô- vodnení poukázal na „povahu, systematiku a znenie… ustanovení“ Zmluvy o založení EHS. 139 Ako ďalej zdôraznil, právo Únie predstavuje „nový právny poriadok“ , ktorého „subjektmi sú nielen členské štáty, ale rovnako aj ich štátni príslušníci“ . 140 Tento právny poriadok priznáva jednotlivcom práva tvoriace súčasť „ich právneho dedičstva“ , ktoré „nevznikajú, iba keď sú výslovne priznané [zakladajúcimi zmluvami] , ale aj na základe povinností, ktoré [tieto zmluvy ukladajú] presne určeným spôsobom tak jednotlivcom, ako aj členským štátom a orgánom [Únie] .“ 141 Úniové ustanovenia preto „zakladajú s okamžitým účinkom práva a povinnosti pre všetkých, ktorých sa týkajú, či členských štátov, alebo jednot- livcov, ktorí sú účastníkmi právnych vzťahov vyplývajúcich z práva [Únie] . Tento účinok sa vzťahuje aj na každý súd, ktorému bolo v rámci jeho právomoci predložené podanie a kto- rého poslaním ako orgánu členského štátu je chrániť práva priznané jednotlivcom právom [Únie] .“ 142 Doktrína priameho účinku formulovaná Súdnym dvorom teda na jednej strane umožňuje jednotlivcom dovolávať sa pred vnútroštátnymi súdmi práv, ktoré im vyplývajú priamo z ustanovení právneho poriadku Únie, a na strane druhej prikazuje vnútroštátnym súdom v súlade so zásadou lojality zabezpečiť účinnú ochranu úniových ca 1978, Simmenthal , 106/77, ECLI:EU:C:1978:49. Podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR: Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov… b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy… , c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68… d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2… s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom…“ 136 Nález Ústavného súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. PL. ÚS 3/09, s. 79. Podľa čl. 130 ods. 1: „Ústavný súd začne konanie (o súlade právnych predpisov – pozn. autora) , ak podá návrh… d) súd…“ . 137 Rozsudok Súdneho dvora z 23. septembra 2004, Spedition Ulustrans , C-414/02, ECLI:EU:C:2004:551, bod 23. Pozri aj rozsudky Súdneho dvora z 29. novembra 2001, De Coster , C‑17/00, ECLI:EU:C:2001:651, bod 23; zo 6. júna 1984, Melkunie , 97/83, ECLI:EU:C:1984:212, bod 7; a zo 17. decembra 1970, Scheer , 30/70, ECLI:EU:C:1970:117, bod 4. 138 Nález Ústavného súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. PL. ÚS 3/09, s. 79. 139 Rozsudok Súdneho dvora z 5. februára 1963, Van Gend en Loos , 26/62, ECLI:EU:C:1963:1. 140 Ibid. 141 Ibid. 142 Rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 1978, Simmenthal , 106/77, ECLI:EU:C:1978:49, body 15 a 16.

30