ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2024

V predmetnom prípade nie je možné identifikovať žiadne relevantné súdne roz hodnutie, prípadne inú akademickú úvahu na podobnú tému, preto sa možno oprieť len o odborné zameranie a aplikačnú prax spracovateľa právneho stanoviska. Príslušné pracovnoprávne predpisy, osobitne ZP neuvádzajú normatívnu úpravu domáhania sa neplatnosti jednostranného právneho úkonu skončenia pracovného pomeru zo stra ny zamestnanca podľa § 67 ZP. Relevantná pracovnoprávna úprava, ktorú obsahuje 2. časť ZP od ustanovenia § 77 po § ustanovenie § 80 ZP vychádza primárne z ambi valentného postavenia subjektov pracovnoprávnych vzťahov, v ktorom sa nachádzajú v okamihu jednostranného skončenia dohodnutého zmluvného vzťahu (pracovného pomeru), a preto v závislosti od konkrétneho spôsobu skončenia pracovného pome ru, ktoré je druhou zmluvnou stranou považované za neplatné, uvádzajú konkrétny procesnoprávny postup uplatnenia tohto práva vrátane odpovedajúcich pracovnopráv nych nárokov pre zmluvnú stranu úspešnú v tomto súdnom konaní. 2. Teoreticko-právne úvahy nad právnymi možnosťami zamestnanca Absencia príslušnej pracovnoprávnej úpravy v právnom poriadku však automatic ky neimplikuje nemožnosť uplatnenia takéhoto práva, a to aj v prípade skutočnosti, ak má byť predmetom posúdenia jednostranný právny úkon subjektu pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sám uskutočnil, to však len za predpokladu, že existuje určitý okruh objektívnych (právnych) skutočností, ktoré takéto konanie zo strany odôvodňujú. Domnievame sa, že uvedený prístup je prípustný práve v pracovnoprávnych inštitú toch, v ktorých sa realizuje určitý faktický alebo pracovnoprávny úkon zo strany sub jektu pracovnoprávneho vzťahu, ktorý súčasne spĺňa predpoklad požívania zvýšenej pracovnoprávnej ochrany slabšej strany, teda zamestnanca. 3 Takýto prístup ochrany slabšej strany a nevyhnutnosti objektívneho zistenia všetkých okolností, ktoré spočí vajú v podanej žalobe na neplatné skončenie pracovného pomeru a okolnostiach jej podania sa integrálne premieta aj do povahy vlastného sporu podľa § 316 CSP vo väzbe na jeho hmotnoprávne podmienky podľa § 77 ZP a nasl. Je nepochybné, že pojem slabšej strany vystupuje v pracovnom práve, resp. pracovnoprávnych vzťahoch (por. aj II. ÚS 332/2018, bod 29). K ochrane slabšej strany a vyrovnávaniu faktickej nerovnosti strán sa vyslovil aj ÚS SR (III. ÚS 86/2020): „Všeobecný súd je povinný zistiť procesnú pravdu v konaní, k čomu má slúžiť práve dokazovanie. Ochrana zamestnancov má navyše aj svoju ústavno právnu dimenziu v čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky a konkrétne ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Základné práva a slobody sa pritom neuplatňujú len voči štátnym orgánom, ale aj v horizontálnych vzťahoch, keď pôsobia sprostredkovane prostredníctvom podústavného práva, ktoré prežarujú (por. aj I. ÚS 106/2016, bod 6). Všeobecné súdy majú povinnosť toto prežarovanie brať pri svojom rozhodovaní do úvahy tak, aby základné práva a slobody pri výklade a aplikácii práva chránili. Aj podústavné

3 BARANCOVÁ, H. a kol. Zákonník práce. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 890.

64