ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2024
nesmie byť vynucované .“ 7 V zmysle vyššie uvedeného by preto bolo možné uvažovať aj o výpovedi, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pričom porušenie dobrých mravov by bolo možné identifikovať v konaní zamestnávateľa, ktorý navodil takú situáciu, že jediným východiskom zamestnanca bolo podanie výpovede. Špecificky práve v prípade súdneho sporu, v ktorom sa ako objektívna skutočnosť porušenia zákazu diskriminácie vyhodnocuje ako tá, ktorá bola určujúcou pre vôľu zamestnanca podať výpoveď podľa § 67 ZP v dôsledku diskriminačného zaobchádza nia zo strany zamestnávateľa, je potrebné túto diskrimináciu preukazovať dôkazmi alebo svedeckými výpoveďami, aby súd mohol vo všetkých súvislostiach konanie za mestnávateľa posúdiť a určiť aj mieru vplyvu tohto konania na tvorbu slobodnej vôle zamestnanca. 8 Ak by sme totiž preskúmanie tohto konania zamestnávateľa zo strany nezávislého súdu neposúdili, a to aj v rámci analogického pripustenia preskúmavania neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca pri jeho podanej výpovedi podľa § 67 ZP, neprišlo by k dodržaniu zaistenia princípov ochrany slabšej strany tak, ako boli vyššie citované a tak, ako im právnu ochranu poskytuje zákon č. 462/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 písm. b). Faktické vyrovnanie nerovnosti, ktoré sa prejavilo vytvorením negatívnej situácie, ktorá mohla mať vplyv na podanie výpovede zo strany zamestnanca by tak nenastalo, čím by sa legitimizoval postup zamestnávateľa. Aj preto ustanovenie § 80 ZP túto právnu ochranu obom subjektom pracovnoprávneho vzťahu poskytuje, pričom sa do mnievame, že rovnaká právna ochrana by mala byť slabšej strane poskytnutá aj v prípa de podanej výpovede podľa § 67 ZP, keďže proces tvorby vôle bude rovnaký. V prípade zamestnávateľa, ktorý je vo fakticky zvýhodnenom postavení voči zamestnancovi táto premisa neexistuje, pretože sám zamestnanec nie je spôsobilý vytvoriť stav, ktorý by viedol zamestnávateľa k podaniu výpovede alebo okamžitého skončenia, keďže oba spôsoby skončenia pracovného pomeru sú viazané na preukazovanie objektívnych dô vodov, t.j. samotná vôľa subjektu na skončenie pracovného pomeru nepostačuje, čo neplatí v spomínanom prípade podania výpovede zamestnancom podľa § 67 ZP. 3. Záver Bez ohľadu na uvádzanú právnu argumentáciu a bez zohľadnenia ochrany zamest nanca ako slabšej strany pracovnoprávneho vzťahu boli žaloby v oboch prípadoch súd mi odmietnuté práve vo väzbe na chýbajúci právny základ pre ich podanie v relevant ných ustanoveniach § 77 a nasl. ZP. Súdy vo svojej argumentácii síce posúdili konanie zamestnávateľa ako šikanózne, prípadne ako zneužitie práva podľa § 13 ods. 3 ZP, súčasne ale konštatovali, že zamestnancovi počas trvania pracovného pomeru prináleží 7 Pozri aj názory tu – ŽUĽOVÁ, J. – MINČIČOVÁ, M . Posudzovanie zdravotnej a psychickej spôsobilosti na prácu (v podmienkach Slovenskej republiky). Praha: Nakladatelství Leges, 2021, s. 27. 8 DUŠEKOVÁ SCHUSZTEKOVÁ, S. Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru . Bratislava: Wol ters Kluwer SR. s. r. o., 2021, s. 33.
68
Made with FlippingBook - Online magazine maker