ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2024

viacero pracovnoprávnych inštitútov, prostredníctvom ktorých mohol toto konanie za mestnávateľa riešiť. Uplatnenie skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca spôsobilo, že zamestnanec využil prostriedok ultima ratio a odmietol sám byť naďalej zamestnaný u zamestnávateľa, a preto je aj podaná žaloba v tomto prípade neprípust ná, keďže skončenie pracovného pomeru vzišlo z podnetu zamestnanca. Úvahy nad tým, že zamestnanec bol zo strany zamestnávateľa doslova vmanipulovaný do uplat nenia skončenia pracovného pomeru, súdy neposúdili ani ako uvedenie do omylu a rovnako nehodnotili vôľu zamestnanca za do tej miery neslobodnú, že by nevedel, aký právny úkon realizuje a aké má následky. Tento formalistický prístup súdov pri posudzovaní predmetných situácií však práve s ohľadom na „slobodu“ vôle zamest nanca pri skončení pracovného pomeru predstavuje podľa autorov významný zásah do pracovnoprávnej ochrany slabšej strany, pretože už nie je potrebné v prípade, ak má zamestnávateľ v úmysle sa zbaviť zamestnanca, hľadať dôvody skončenia pracovného pomeru. Postačuje, ak zamestnávateľ vyvinie dostatočný tlak na zamestnanca, aby sa on sám rozhodol využiť možnosť skončenia pracovného pomeru a zamestnávateľa do konca dosiahol peňažnú úsporu, keďže v týchto prípadoch zamestnancovi neprináleží žiadna peňažná kompenzácia.

69