ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2024

Na základe tejto smernice boli do nášho právneho poriadku zakotvené napr. zme ny (spresnenie) v tom, čo je povinným obsahom pracovnej zmluvy – deň nástupu, druh a miesto výkonu práce alebo (pozn. toto sa do zákona explicitne doplnilo) miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec, mzdové podmienky (ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve). Vo zvyšku postaču je poskytnutie písomnej informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania (postačuje aj odkaz na zákon – ak je zákon dostatočne určitý). V tejto súvislosti sa do Zákonníka práce zapracovalo nové ustanovenie § 47a (Informovanie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania) a pre účely vyslania § 54b (§ 54b Zmena pracovných podmienok a podmienok zamestnávania z dôvodu vyslania na výkon prác pri poskytovaní služieb na územie iného členského štátu Európskej únie). Zákonník práce pre účely vyslania upravuje náležitosti dohody o vyslaní a písomnej informácie o pracovných podmienkach pre čas vyslania. Zaviedla sa možnosť poskytnúť písomnú informáciu aj v elektronickej forme (nový § 38a Zákonníka práce – „zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elek tronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“ ). Ustanovila sa aj tzv. minimálna predvídateľnosť práce v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (nový § 223a Zákonníka práce). – smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľský mi povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ bola transponovaná novelou, zákonom č. 350/2022 Z. z., s účinnosťou od 1. 11. 2022. Cieľom tejto smernice bolo zosúlaďovanie rodinného a pracovného života . Zákonník práce už obsahoval (podobne ako Zákonník práce ČR) vysokú mieru ochra ny matiek, otcov a rodičov, a teda išlo len o dopracovanie určitých častí zákona. Vzhľadom na to, že Zákonník práce už poznal inštitút osobitnej dovolenky muža pri narodení dieťaťa, ktorý označoval ako rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 (a neho nadväzovala rodičovská dovolenka muža podľa § 166 ods. 2 do troch rokov veku dieťaťa) , došlo len k premenovaniu inštitútu rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce na otcovskú dovolenku a k zachovaniu jej trvania 28 týž dňov/ 31 týždňov / 37 týždňov, pričom sa upravili (resp. dopracovali) aj podmienky pre poskytovanie dávky zo sociálneho poistenia (v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociál nom poistení) aj na čas pri narodení dieťaťa (dva týždne). Rovnako Zákonník práce obsahoval ustanovenia o úpravách pracovného času (napr. skrátenie) v prípade niektorých skupín osôb, a teda bolo potrebné dopracoval

72