ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2024

od 1. 1. 2026. Reálny podiel v konkrétnom roku sa pohybuje okolo 49%, napr. 2023 je to 700/1430 euro – 48,95 %. Do budúcna však tento podiel narastie, vzhľadom na odhadovaný rast priemernej mzdy v roku 2024 a zvýšenie %-tuálneho podielu. Minimálna mzda v roku 2025 je stanovená vo výške 816 euro mesačne a predpokla dá sa, že v roku 2026 narastie na sumu približne 920 euro mesačne a v roku 2027 na sumu približne 970 euro mesačne. Zo smernice sa teda do zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení ne skorších predpisov (nový § 8a) doplnili určité pravidlá pre vyhodnocovanie primera nosti minimálnej mzdy (kritérií pre jej stanovovanie). 9 Do týchto aktivít sú zapojení aj sociálni partneri a vytvorí sa tzv. komisia pre minimálnu mzdu (nový § 8b). V kontexte tejto smernice sa musela riešiť aj otázka pokrytia kolektívnym vy jednávaním . Keďže SR nespĺňa pokrytie na úrovni aspoň 80 % (čl. 4 smernice), musí vypracovať akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania. SR túto úpravu zahr nula do nového ustanovenia § 31a zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (s názvom miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním), pričom do tvorby akčného plánu sú zapojení aj sociálni partneri a vytvára sa na obdo bie piatich rokov. Ďalšie zmeny v oblasti kolektívneho vyjednávania vykonané touto transpozičnou novelou Zákonníka práce by mohli spadať aj do kategórie dobrovoľného rozhodnutia tvorcu zákona, ale zároveň sú aj súčasťou balíka na podporu kolektívneho vyjednáva nia, takže budú zmienené v tejto časti príspevku. Bola opätovne zvadená právna úprava tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (ide de facto o tzv. extenzie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa), 10 ktorá bola zrušená od 1. 3. 2021 (§ 7 zákona, ustanovenie výnimiek z nej – § 7a, § 9a a súdne konanie voči Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR – § 9b a Správny súdny poriadok (osobitný druh konania)). Zákonodarca vychádzal takmer výlučne zo zrušenej právnej úpravy, pričom na podnet Ministerstva spravodlivosti SR bola otázka osobitného konania (napr. žalobca, žalovaný, lehoty, apod.) presunutá do osobitného procesného predpisu (Správny súdny poriadok – šiesta hlava – konanie vo veciach reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, § 411a a nasl.). 9 Napr. ministerstvo najmenej raz za štyri roky vyhodnotí, či kritériá pre určenie sumy minimálnej mzdy ustanovené týmto zákonom zabezpečujú primeranosť minimálnej mzdy v záujme dosiahnutia dôstojnej životnej úrovne zamestnancov, zníženia chudoby zamestnancov, podpory sociálnej súdržnosti, vyrovná vania sociálnych rozdielov a zníženia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Pri vyhodnotení musia byť zohľadnené aspoň tieto prvky: a) kúpna sila mesačnej minimálnej mzdy s prihliadnutím na životné ná klady, b) všeobecná úroveň miezd a ich distribúcia, c) miera rastu miezd a d) dlhodobá úroveň národnej produktivity a jej vývoj. Pri vyhodnotení sa prihliada aj na orientačnú referenčnú hodnotu, ktorou je 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverej nenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. 10 V ČR je to § 7 zákona č. 2/1991 Sb. o kolektivním vyjednávání.

74