ZÁKONÍK PRÁCE A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2024

vůči zaměstnanci, není možné postoupit na jiného. Pracovní smlouvu ani dohodu o práci konané mimo pracovní poměr není možné postoupit.“. ). Naopak neaplikovanie záväzko vej časti Občianskeho zákonníka znamená napr. spor o to, či je možné v prípade nevy platenia mzdy priznať úroky z omeškania 58 (súdy v tomto ohľade rozhodovali rôzne). 59 V tomto ohľade je teda nevyhnutné dopracovať znenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Zároveň je potrebné aj prepracovať prvú časť Zákonníka práce, ktorá zmiešava všeobec né a záväzkové ustanovenia a pôsobí nesúrodo z dôvodu, že ide o torzo pôvodných častí Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. a pri príprave Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. sa arbitrárne, narýchlo „od stola rozhodlo“, čo z pôvodných častí v Zákonníku prá ce zostane a čo nie. Do budúcna bude potrebné sa pozrieť aj na ďalšie „všeobecné“ ustanovenia, či je opodstatnenosť pre ich zachovanie (napr. aj niektoré ustanovenia Zákonníka práce o zodpovednosti za škodu, 60 či bezdôvodnom obohatení môžu byť sčasti duplicitné s Občianskym zákonníkom). A možno bude naopak potrebné doplniť niektoré dodatočné výkladové pravidlá pre pracovné právo. 61 V tomto ohľade však aj prípadná legislatívna zmena Zákonníka práce naráža na to, že v Slovenskej republike nebol (na rozdiel od Českej republiky) rekodifikovaný Občiansky zákonník a po zme ne vlády v roku 2023 sa ustanovila ďalšia rekodifikačná komisia s rovnakým cieľom ako predchádzajúce 62 . A tým je príprava nového Občianskeho zákonníka, ktorý bude 58 Zákonník práce neobsahuje osobitné pravidlá pokiaľ ide o tzv. omeškanie v plnení. V minulosti ich upravoval v § 256 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.: „(1) Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka, je v omeškaní. (2) Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspoko jený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy.11) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, okrem ak by k tejto škode došlo aj inak.“ (3) K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho nároku. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.“] 59 V tejto súvislosti je zaujímavé študovať tie rozhodnutia súdov, ktoré úroky z omeškania priznali a ich právnu argumentáciu, prečo sa tak stalo. Pozri napr. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a sú dov SR 4/2014, s. 4 a 5 (2Cdo/76/2011): V prípade omeškania s platením platu má aj štátny za mestnanec, rovnako ako zamestnanec podľa § 1 ods. 4 ZP v spojení s § 517 ods. 2 OZ, právo požadovať od služobného úradu popri plate aj úrok z omeškania (rozhodnutie NS SR – 2Cdo/103/2008 – započítanie v pracovnom práve). OLŠOVSKÁ, A: Úroky z omeškania a náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (patria či nepatria zamestnancovi aj úroky?). Zdroj: https://www.epravo.sk/top/prakticke-rady/uroky-z-omes kania-a-nahrada-mzdy-z-neplatneho-skoncenia-pracovneho-pomeru-patria-ci-nepatria-zamestnanco vi-aj-uroky-2930.html 60 BARANCOVÁ, H: Zodpovednosť zamestnanca v pracovnom práve Slovenskej republiky a príprava nového Občianskeho zákonníka. In: Právny obzor. Roč. 105, rok 2022, č. 4, s. 271 a nasl. Zdroj: ht tps://www.pravnyobzor.sk/42022/po42022-barancova-zodpovednost-zamestnanca-v-pracovnom-pra ve-Slovenskej-republiky.pdf 61 Napr. § 18 Zákonníka práce ČR: „Je-li možné právní jednání vyložit různým způsobem, použije se výklad pro zaměstnance nejpříznivější.“ , hoci najprv bude potrebné takéto otázky konzultovať aj s odborníkmi z ČR, prípadne iných štátov ohľadom toho, ako hodnotia dané ustanovenie v kontexte ich vlastného právneho poriadku a aké sú benefity a riziká ich zavedenia. 62 V pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2025 sa objavil bod „Návrh Občianskeho zákonníka“

91