ZÁSADA LOJALITY V PRÁVE EURÓPSKEJ ÚNIE / Andrej Karpat

mohla v čase spáchania dotknutého trestného činu vedieť, že právo Únie ukladá vnútroštát- nemu súdu povinnosť neuplatniť dotknuté ustanovenia trestného zákona“ ? 846 Súdny dvor vo svojom rozhodnutí najskôr pripomenul úlohu vnútroštátneho zá- konodarcu „stanoviť pravidlá premlčania, ktoré umožňujú splniť povinnosti vyplývajúce z článku 325 ZFEÚ“ . 847 Medzi tieto patrí okrem iného aj zabezpečenie právnej úpravy, ktorá nepovedie v značnom počte prípadov závažných daňových podvodov k beztrest- nosti páchateľov. Následne však poukázal na skutočnosť, že režim premlčania, ktorý sa uplatňoval na trestné činy týkajúce sa dane z pridanej hodnoty, nebol v čase skutkových okolností vo veci samej predmetom harmonizácie v Únii, ku ktorej čiastočne došlo až neskôr na základe smernice 2017/1371 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú fi- nančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. 848 V čase skutkových okolností bola preto talianska právna úprava v súlade s požiadavkami práva Únie. V otázke po- stupu vnútroštátnych súdov pri rozhodovaní o neuplatnení predmetných ustanovení talianskeho trestného zákona Súdny dvor zdôraznil, že ich úlohou je „zabezpečiť, aby sa rešpektovali základné práva osôb obvinených zo spáchania trestného činu“ . 849 Podľa talian- skeho Ústavného súdu pritom v prípade neuplatnenia predmetných ustanovení nebudú dodržané práva obvinených vyplývajúce zo zásady zákonnosti trestných činov a trestov z dôvodu, že „dotknuté osoby nemohli pred vyhlásením rozsudku Taricco rozumne očakávať, že za podmienok stanovených v tomto rozsudku článok 325 ZFEÚ uloží vnútroštátnemu súdu povinnosť neuplatniť uvedené ustanovenia“ . 850 Ako rovnako problematickú ozna- čil taliansky Ústavný súd aj požiadavku Súdneho dvora, aby upustil od uplatniteľnosti predmetných ustanovení za predpokladu, že „bránia uloženiu účinných a odstrašujúcich trestov v značnom počte prípadov závažných podvodov“ . 851 V prípade určenia obsahu tejto podmienky samotným vnútroštátnym súdom by totiž tento súd „porušil obmedzenia svo- jej miery voľnej úvahy, ktoré mu vyplývajú zo zásady zákonnosti trestných činov a trestov“ . 852 Zohľadňujúc tieto úvahy vnútroštátneho súdu Súdny dvor vyzdvihol význam zása- dy zákonnosti trestných činov a trestov nielen vo vnútroštátnych právnych poriadkoch, 848 Ibid., bod 44. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 05.07.2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29 až 41. 849 Rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. , C-42/17, ECLI:EU:C:2017:936, bod 46. Súdny dvor v tejto súvislosti poukázal na svoj rozsudok z 8. septembra 2015, Taricco a i. , C-105/14, ECLI:EU:C:2015:555, v ktorom tiež zdôraznil úlohu vnútroštátnych súdov „aby rešpektovali základné práva dotknutých osôb“ (bod 53). Na rozdiel od rozhodnutia vo veci M.A.S. a M.B. následne však konšta- toval, že „neuplatnenie dotknutých vnútroštátnych ustanovení (by) viedlo iba k tomu, že by nedošlo ku skrá- teniu premlčacej doby v rámci prebiehajúceho trestného konania (a) umožnilo by sa účinné stíhanie trestných činov… Také neuplatnenie vnútroštátneho práva by (preto podľa Súdneho dvora) neznamenalo porušenie práv obvinených, ktoré sú zaručené článkom 49 Charty“ zakotvujúceho zásadu zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov. 850 Rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. , C-42/17, ECLI:EU:C:2017:936, body 48 a 49. 851 Ibid., bod 50. 852 Ibid. 846 Ibid, bod 16. 847 Ibid., bod 41.

129