POKOJNÉ ŘEŠENÍ SPORŮ V MEZINÁRODNÍM PRÁVU

o tom, že ekonomické rozhodnutia krajiny sú správne alebo nesprávne, (môžu rozho- dovať) len o tom, či sú porušené práva investora na základe opatrení, ktoré boli prijaté pri realizácii týchto rozhodnutí.“ 29 Jednou s typických čŕt riešenia sporov pred Medzinárodným strediskom pre riešenie investičných sporov je jeho delokalizovaný charakter, ktorý vyplýva najmä z článku 26 a 27 Dohovoru ICSID a ktorý ho robí tak atraktívny pre investorov – nadnárodné kor- porácie. Podľa článku 26 „ súhlas strán s rozhodcovským konaním podľa tohto Dohovoru sa bude považovať, pokiaľ nie je ustanovené inak, za súhlas s takým rozhodcovským kona- ním s vylúčením akéhokoľvek iného prostriedku. Zmluvný štát môže vyžadovať vyčerpa- nie miestnych správnych alebo súdnych postupov ako podmienku svojho súhlasu s rozhod- covským konaním podľa tohto Dohovoru .“ S výnimkou stanovenou v druhej vete tak Dohovor ICSID vo svojej podstate zakotvuje princíp exkluzivity za predpokladu, že súhlas bol daný v súlade s Dohovorom. 30 Článok 27 (1) ustanovuje, že „ žiadny zmluv- ný štát neposkytne diplomatickú ochranu a neuplatní medzinárodný nárok so zreteľom na spor, o ktorom jeden z jeho občanov a iný zmluvný štát sa dohodli súhlasiť, aby sa pred- ložil alebo predložili na rozhodcovské konanie podľa tohto Dohovoru, s výnimkou prípadu, že taký iný zmluvný štát nedodržal a nevykonal rozhodnutie urobené v tomto spore.“ Z hľadiska aplikovateľného práva je kľúčový článok 42(1) Dohovoru, podľa ktorého: „ súd rozhodne spor v súlade s takými právnymi pravidlami, na ktorých sa strany dohodnú. Ak takej dohody niet, použije súd právo zmluvného štátu, ktorý je stranou v spore (včíta- ne jeho noriem kolíznych) a také predpisy medzinárodného práva, ktoré možno použiť.“ Strany sporu si môžu zvoliť aj medzinárodné zmluvné štandardy ako rozhodné právo. 31 Článok 52 (1) Dohovoru ICSID zakotvuje právo strán sporu na zrušenie rozhod- covského nálezu. Z formálneho hľadiska pôjde o podanie žiadosti o zrušenie rozhod- covského nálezu adresovanej generálnemu tajomníkovi, a to najneskôr v subjektívnej lehote do 120 dní od vynesenia nálezu resp. 120 dní od zistenia korupcie, pri zachova- ní 3-ročnej objektívnej lehoty. Dôvody na zrušenie rozhodcovského nálezu vymedzuje článok 52 (1) nasledovne: „súd nebol riadne vytvorený; súd zjavne prekročil svoju právomoc; na strane člena Súdu sa vyskytla korupcia; došlo k závažnému porušeniu základných procesných pravidiel; alebo v rozhodcovskom náleze sa neuviedli dôvody, na ktorých je založený.“ Rozhodujúcim článkom z hľadiska vymožiteľnosti nárokov priznaných víťaznej strane sporu je článok 54 podľa ktorého „ každý zmluvný štát uzná rozhodcovský nález vydaný podľa tohto Dohovoru ako záväzný a bude na svojom území vymáhať plnenie pe- ňažných záväzkov uložených v rozhodcovskom náleze, akoby to bolo konečné rozhodnutie súdu v tomto štáte… výkon rozhodcovského nálezu sa bude spravovať zákonmi týkajúcimi sa výkonu súdnych rozhodnutí platných v štáte, na ktorého území sa takýto výkon žiada.“

29 Ibid. 1, s. 733 30 Pozri bližšie Ibid. 1, s. 735 31 Ibid. 1, p. 738

150